6.11.2015
Do Berlína sme sa po poslednom nie úplne vydarenom výlete, na ktorom mi odišiel foťák chceli ešte vrátiť.Keď teda začiatkom roka Ryanair ohlásil otvorenie linky priamo z Bratislavy od konca októbra, už som len čakal, kedy pôjdu letenky do predaja. Vďaka nákupu cez Viajar sa mi nakoniec podarilo kúpiť jednu letenku za 28€, namiesto oficiálnych 50€. Zostávalo ešte vyriešiť nejaké ubytovanie. Na Travelpony som mal ešte 50 USD v kreditoch, tak bol najvyšší čas ich zúžitkovať. Naposledy sme bývali v západnom Berlíne, nastal teda čas na zmenu.
Výber padol na 4* Park Inn by Radisson Alexanderplatz, za ktorý sme na dve noci s ranajkami zaplatili iba niečo málo cez 90 USD. 37 poschodová a 125 metrov vysoká budove je najvyššia v Berlíne a dokončili ju po 4 rokoch výstavby v roku 1970. Pôvodné meno bolo Hotel Stadt Berlin a bol súčasťou východonemeckého reťazca Interhotelov. V roku 1993 zmenil meno na Forum Hotel Berlin a v 2003, keď ho získal Rezidor Hotel Group dostal súčasné meno. V 2001 bolo jeho 1016 izieb kompletne zrekonštruovaných, náklady sa vyšplhali na 20 miliónov €. V 2005 nasledovala výmena fasády budovy v hodnote troch miliónov €. Letenky teda boli, hotel tiež.
V piatok 6.11. sme skončili v práci o niečo skôr. Autom sa odviezli na parkovisku k zastávke 61tky a autobusom doviezli na letisko. Pri kontrole Janku náhodne vyberajú na stery z batožiny a oblečenia. Odlietame z gate 4 a podľa počtu spolucestujúcich vidím, že táto linka ma aspoň na úvod na ružiach ustlané. Do karát tomu môže samozrejme hrať aj výpredaj, ktorý Ryanair spustil cca 2-3 týždne dozadu, kedy sa dali letenky kúpiť už za dvacku. Do lietadla sa vyberáme medzi poslednými, kde sú tie časy keď sa musel človek triasť o miesto (teraz sa už musí iba triasť, aby si kam mal strčiť príručnú batožinu 😀 ). Z Bratislavy nás vyprevádza pekný novembrový západ slnka a nie zrovna príjemné teploty.
V lietadle vedľa nás sedí chalan, ktorý letí iba druhý krát v živote a aj to aspoň po 15 rokoch. Janka si číta špeciálne číslo venované sériovým vrahom, čo mu zrovna na pokoji nepridáva. Let je krátky, cca hodina dvadsať, ale už počas tej sa nudím. Neviem ako sa mi podarí vydržať trojhodinový let do Dublinu, ktorý ma čaká o 3 týždne. Čo ma ale zaujme, je že Ryanair má v ponuke na palube napr. liter modrej Smirnoff iba za 12€, to ešte budem musieť preveriť 😀 V Berlíne pristávame na letisku Schönefeld, ktoré bolo hlavným letiskom niekdajšieho východného Berlína. Bohužiaľ vychádzame cez terminál tuším D, čo je najnovší montovaný, ktorý postavili kvôli rapídnemu nárastu cestujúcich za posledné roky. Príjemne nás prekvapí teplo vzduchu, ešte že sme si nebrali tie zimné bundy, nad ktorými sme chvíľu aj uvažovali.
Východa Schönefeldu oproti Tegelu je, že odtiaľto jazdí S-Bahn. Stanica je asi 500 metrov od terminálu a vedie k nej krytý chodník, čo sa práve hodí, lebo začalo jemne popŕchať. V automate kupujeme lístok, na nástupišti ho označujeme a rovno nasadáme do pristaveného vlaku linky S9, ktorý ma odchod o 2 minúty.
Vezieme sa 10 zastávok na Frankfurter Allee, čo netrvá zrovna krátko. Tu potrebujeme prestúpiť na metro, ktoré nás pohodlne dovezie až na Alexanderplatz. Niečo tu práve rekonštruujú, tak treba prejsť cez ulice. Práve keď dorazíme na platformu, tak naše metro odchádza. Kupujeme teda ďalšie lístky a pár minút si počkáme.
Odtiaľto je to 6 zastávok, ale majú krátke intervaly, tak to ide rýchlo. Vychádzame na rušnom námestí, pršať už naštastie prestalo. Hotel je vďaka svojej výške neprehliadnuteľný, tak sa ideme ubytovať.
Dostávame izbu na 19. poschodí s výhľadom na 368 metrovú Fernsehturm (televízna veža). Dnes už sa nikam nechystáme, chceme sa ísť iba najesť a kúpiť najaké víno na izbu.
Zložíme si veci a ideme pozrieť okolie. Viacmenej tu obídeme jeden-dva bloky. Po Hirtenstraße prichádzame na Rosa-Luxemburg-Straße, kde popozeráme zopár výkladov. Prichádzame na križovatku smerom späť k Alexanderplatz a na rohu je zopár možností sa najesť. Skončíme v Dolores na burrite a pive.
Konečne najedení môžeme ísť pohľadať nejaké potraviny. Prejdeme krížom krážom celé námestie, ale nikde nič. Až na koniec ako naschvál nájdeme v obchodnej galerií hneď oproti vstupu do hotela potraviny. Kupujeme jedno nemecké ružové suché a vraciame sa na izbu.
