Na začiatku celého tohto rýchleho a krátkeho výletu boli opäť lacné letenky. Obaja máme už na tento rok dovolenku v práci vyčerpanú, zostáva nám už teda len rôzne skúšať a kombinovať víkendové termíny. No a keď sa objavil Rím pre dvoch za necelých 55€, čo samozrejme nie je nejak málo (ale zasa nie veľa) a aj keď iba na jeden deň, nebolo už nad čím váhať.
3.10.2015
Odlet z Bratislavy o 21:15 je na minútu presný a na malom letisku Ciampino pristávame už o pol jedenástej večer. Najprv som mal nápad, že budeme spať na letisku a ráno sa odvezieme prvým autobusom do mesta, ale nakoniec pohodlnosť zvíťazila a na jednu noc sme si objednali celkom nové ubytovanie v rovnomennom neďalekom mestečku – La Perla B & B, za 30€ aj s raňajkami. Batožinu pochopiteľne nemáme žiadnu, tak ideme rýchlo skúsiť stihnúť autobus na železničnú stanicu. Ten už takmer odchádza, ale podarí sa nám na poslednú chvíľu nasadnúť. Keď podávam vodičovi dvacku tak to už vyzerá, že nikam nepôjdeme, ale nakoniec mi vydá a o pár minút už vystupujeme. Podchodom pod stanicou prechádzame na druhú stranu a po pamäti hľadáme ulicu Via Antonio Vivaldi.
Aj tú šťastne nachádzame. Ubytovanie nie je nijako označené, len na zvončeku je malý nápis. Jedná sa vlastne o normálny dom trojposchodový bytový dom. Víta nás majiteľka, ukáže nám, kde máme izbu, kde je kúpeľňa, pýta sa nás, o koľkej chceme raňajky a ide spať. My sa ideme umyť a ideme spať tiež.
4.10.2015
Vstávame 7:30 a je jasné, že vlak o 8:20 už nestíhame. Aspoň sa v kľude naraňajkujeme a dáme si na balkóne kávu. Zbalíme si tých niekoľko málo vecí čo máme a padáme na stanicu. V automate kupujem dva lístky po 2,50€ na Termini.
Cesta trvá len nejakých 15 minút. Ako vystupujeme začne trochu popŕchať a počasie vyzerá všelijako. Vlak nám zastavil až za koncom nástupištia, tak si ho celé prejdeme až do budovy, kde sa pomedzi davy dostávame von.
Keďže máme čas len do pol šiestej, na kedy máme lístky na autobus, tak som si doma zhruba pozrel trasu, kade ísť a čo vidieť. Len sme sa nerozhodli, ktorým smerom. Vyberáme sa teda po Via Cavour smerom ku Koloseu. Prichádzame na Piazza dell’ Esquilino, zo zadu k Bazilike Panny Márie Väčšej (Basilica di Santa Maria Maggiore), ktorá je už od 1980 v UNESCO. Kolorit dotvárajú prázdne fľaše od chlastu a zopár holubov. Blíži sa sem veľká skupina turistov, tak pokračujeme.
Ešte je skoro, väčšina reštaurácií je zatvorená, ale obchody so suvenírmi už idú v plnom prúde. Rýchlo kupujeme dve magnetky (do práce a domov), nech to máme za sebou. Ku Koloseu to vezmeme skratkou po schodoch popod dom, ktorými sa dostaneme k ďalšej bazilike, ktorú začali stavať už v roku 431 – Bazilika svätého Petra v reťaziach na vrchu Oppio. Ešte pár uličiek a Koloseum je pred nami.
A keď sa pozriem nižšie ponad múr, tak aj mraky turistov. Ranná káva pri Koloseu je to čo nám chýba. Tak si dáme trojeurové espresso s výhľadom. Posedíme a popozeráme koloseum a zhodneme sa, že môžeme ísť.
Začína sa zlepšovať počasie a v bundách je nám teplo. Neviem načo máme v ruksaku ešte aj mikiny. Neďaleko je ešte most pre peších ponad cestu, tak sa necháme odfotiť, nech máme aj nejakú spoločnú fotku.
Prechádzame bočnými uličkami až na Via dei Fori Imperiali, čo je ulica spájajúca Koloseum a námestie Venezia. Cez víkend alebo aspoň v nedeľu býva pre autá uzatvorená (nezisťoval som) a je to jedna veľká pešia zóna. v 90tych rokoch boli po oboch stranách ulice archeologické objavy, v podstate centrum starovekého Ríma. Nachádzali sa tu chrámy, baziliky, paláce a trhy. Teraz si tu môžeme pozrieť ich zbytky.
Námestiu Venezia dominuje pamätník Viktora Emanuela II, postavený z vápenca, ktorý doviezli z Brescie a má symbolizovať zjednotenie Talianska. Nebol prijatý s nadšením, pre jeho stavbu boli totiž zničené aj niektoré antické pamiatky. Taliani ho kvôli vzhľadu prezývajú napr. písací stroj.
Pokračujeme po Via delle Botteghe Oscure. Prichádzame na námestie Largo di Torre Argentina, kde sú pozostatky Pompejského divadla z roku 55 p.n.l.
Začíname byť hladní a obed by teda bodol. Nejdeme nasilu nič hľadať, jednoducho pôjdeme a snáď nás niečo osloví. Ponárame sa do ulíc, ľudí a obchodov pribúda. O chvíľu sme na Piazza del Monte di Pietà.
Príliš sa nezdržujeme a cez maličké námestie Santa Caterina della Rota ideme a ideme, až minieme malú “terasu” jednej reštaurácie. Obom sa nám pozdáva, tak sa usadíme a o chvíľu už objednávame pizzu, lasagne a liter vína. Obe jedlá sú výborné a vďaka vínu sa zasedíme a obed sa pretiahne na dve hodiny.
V povznesenej nálade sa vydávame na expresnú návštevu Vatikánu. Prejdeme pár uličkami a už sme pri rieke Tiber. Z mosta je celkom dobrý výhľad na Castel Sant’Angelo.
Castel Sant’Angelo sa dá preložiť ako Anjelský hrad, pôvodne je to Hadriánovo mauzóleum. Neskôr slúžila ako pápežska pevnosť, ktorá bola spojená podzemným tunelom s Vatikánom. A potom bola rezidenciou, väzením až sa stala sídlom múzea, ktoré sa venuje histórii tejto budovy a mesta Rím. Z mosta si to zamierime na Via della Conciliazione. Na jej konci sa nachádza Svätopeterské námestie s Apoštolským palácom, ktorý je vidieť už z diaľky.
Už tu je množstvo turistov. Našťastie pred námestím jazdia autá, tak to tu je trochu prázdnejšie. Chvíľu sa po ňom poprechádzame a poobdivujeme trpezlivosť ľudí, ktorí čakajú v rade, ktorá sa ťahá okolo celého námestia.
Týmto naša rýchlonávšteva tohto najmenšieho štátu sveta končí. Prebýjajúc sa ľudmi sa vraciame naspäť smerom k Castel Sant’Angelo. Do mesta sa vraciame tentokrát po moste Castel Sant’Angelo z roku 134. Hneď sa druhej strane zapadneme do prvej kaviarne. Jedno poobedné espresso nám dobije baterky a môžme sa túlať ďalej.
Prechádzame po Via de Coronari s cieľom dostať sa na námestie Navona, ktoré je akýmsi hlavným rímskym námestím. Zároveň je najväčšie v meste a je charakteristické svojím úzkym pretiahnutým tvarom. Za svoj dnešný vzhľad vďačí pápežovi Inocentovi X., ktorý po svojom zvolení v roku 1644 začal s prestavbou priestoru pôvodne slúžiaceho športovým súťažiam.
Od námestia pokračujeme naslepo a trestuhodne míňame Pantheon zozadu. Ale stávajú sa aj horšie veci. Napr. že pred fontánou Trevi je toľko ľudí, že sa tu dá ledva pohnúť a zároveň, že fontána je vypustená.
Po pár minútach chôdze do kopca prichádzame na Piazza del Quirinale. Niečo sa bude diať, lebo sú tu zátarasy a policajti. Je o desať minút dve, tak asi sa to bude diať onedlho. Tak čakáme. Medzitým carabinieri vyčistia námestie od ľudí. Onedlho z budovy vychádzajú mladí príslušníci so zborom a zoraďujú sa na námestí. Potom hrá talianska hymna. Ešte chvíľu na nich pozeráme, ale nedeje sa nič akčné, tak pokračujeme ďalej.
Schádzame dole k Piazza Venezia a písaciemu stroju a všetkým vykopávkam. Svieti slnko, tak si to ešte raz namierime ku Koloseu, nech máme z neho krajší dojem. Ľudí je tu stále dosť. Vyjdeme hore, na takú malú “vyhliadku”, kde je nás len zopár a spravím si posledné zábery.
Metrom sa chceme odviezť na Termini, odkiaľ nám ide autobus Terravision an letisko. Schádzame teda do metra, že si kúpime lístky. Sú tu tri automaty. Funguje jeden. A pred ním je 20 metrový rad pohybujúci sa rýchlosťou slimáka záhradného. Toľko času nemáme.
Nezostáva nám nič iné, ako sa na Termini vybrať po svojich. Cesta je jednoduchá, stačí ísť v podstate rovno po hlavnej ulici a tá nás dovedie až pred stanicu, veď už sme tadiaľto išli ráno. Doma som si samozrejme nepozrel odkiaľ to ten autobus vlastne ide 😀 Čas sa nám pomaly kráti, keď zistíme, že to je na druhej strane stanice. Už sa aj celkom ponáhľame. Autobus nestojí tam, kde má, ale asi o 300 metrov ďalej a ešte, aby toho nebolo málo, vytlačený e-ticket nestačí, musím si ísť na stanicu do okienka Terravision vymeniť vytlačené A4ky, za plastový voucher 😀 Šprintujeme k autobusu, nastupujeme a ani nie o minútu odchádzame. Opäť sme mali šťastie. Na letisko prichádzame okolo pol siedmej. Stretávam sa tu s kamošom Alanom a na chvíľu si adoptujem jednu z jeho dvoch príručných batožín, keďže ja nemám ani jednu. Na boardingu sme v poslednej skupine. Dva autobusy už odviezli všetkých cestujúcich a nás nechajú na ploche stáť asi 15 minút, kým si niekto uvedomí, že ešte by sa ten autobus aj mohol vrátiť. Odlietame s asi 20 minútovým meškaním.