7.11.2015
Predpoveď na dnes nebola zrovna ideálna. Keď sa zobudím a vidím, čo je za oknom, tak musím súhlasiť. Samozrejme ešte je skoro a vždy je nádej, že sa to zlepší.
Keď sú v rámci ubytovania aj raňajky som tomu vždy rád. Nič netreba ráno zháňať, len sa dostaviť k jedlu 🙂 Tak sme sa aj my teda dostavili na druhé poschodie, kde je obrovská reštaurácia Humboldt, kde sa raňajky podávajú. Na 1016 izieb však ani toto nestačí a sme radi, že sme vôbec chytili voľný stôl. Na raňajky je samozrejme veľký výber, čo mi vždy spôsobuje problémy, lebo nikdy neviem čo vlastne chcem. Nejako to už pokombinujem a pre kľud na duši si tam hodím aj reďkovky a uhorky. To k tej slanine.
Minulý rok sme nestihli Stasi musem, kam sme sa dostali až po záverečnej, tak to chceme teraz napraviť. Po raňajkách sa vraciame na izbu, poberiem čo treba a vyrážame. Vchádzame do metra a kupujeme si dva denné lístky, ktoré sa nám oplatia viac. Rovnakou linkou U5 ako včera sa vezieme na Magdalenenstraße.
Múzem sa nachádza tu v štvrti Lichtenberg a sídli v bývalom veliteľstve Stasi (Ministerium für Staatssicherheit). Po pár metroch už prichádzame k hlavnému vchodu. Lístok stojí 6€ + sa platí 1€ za fotenie. Je tu k dispozícií aj šatňa zdarma.
Zopár info o Stasi z Wikipedie:
Stasi vznikla 8. februára 1950 a mala teda podporovať politiku vládnucej Jednotnej socialistickej strany Nemecka (SED) počas studenej vojny.
Jej základ tvorili skúsení agenti, medzi ktorými boli aj bývalí gestapáci a dôstojníci jednotiek SS. Východonemecká Stasi medzi tajnými službami komunistického bloku vynikala. K sovietskej KGB bola extrémne lojálna a zasahovala nesmierne účinne to aj preto, že mala vzhľadom na počet obyvateľov trikrát viac agentov. Jeden dôstojník Stasi pripadal na 180 Východných Nemcov, v porovnaní s KGB, kde pripadal jeden dôstojník na 595 Sovietov.
Stasi pravdepodobne vybudovala najkomplexnejšiu sieť informátorov nazývaných “neformálny spolupracovník” na špehovanie vlastných obyvateľov (“vnútorná bezpečnosti”). Výskumy odhadujú, že zo 16 miliónovej populácie 400 000 ľudí aktívne spolupracovalo (každý 40). Stasi viedla záznamy o vyše 6 miliónoch obyvateľov Východného Nemecka, tretine celej populácie.
Agenti Stasi dokonca zbierali vzorky pachových stôp potenciálne nebezpečných ľudí utieraním vecí, ktorých sa dotkli, kúskami látky. Tieto vzorky boli uložené vo vzduchotesných sklených kontajneroch a špeciálne vycvičení psi vedeli vystopovať osobu podľa jej pachu. Agentúra bola oprávnená organizovať tajné ohováračské kampane proti komukoľvek, koho považovala za hrozbu; mohlo to zahŕňať zasielanie anonymných listov, anonymné telefonáty na vydieranie zameranej osoby. Mučenie bolo akceptovanou metódou získavania informácií.
Dnes máme v pláne ešte jedno múzeum a to Berlínske múzem histórie medicíny, ktoré sa nachádza pri hlavnej vlakovej stanici, ale má otvorné až do večera, preto sa nemusíme ponáhľať. Nie až tak ďaleko je East Side Gallery, kde sa dá síce ľahko dostať metrom, ale odvezieme sa iba jednu zastávku a rozhodneme sa, že sa predsa nebudeme celý deň iba voziť, tak sa vyberieme pešo. Po Frankfurter Allee sa teda vyberáme smerom do centra. Narazíme sa potraviny/pekáreň ktorá má aj sedenie vonku, tak si tu dávame jednu kávu.
Onedlho míňane Bibliothek Pablo Neruda, čo je okresná knižnica, kde majú približne 100 000 kníh. Odtiaľto je to už iba kúsok na križovatku s Warschauer Straße, po ktorej pokračujeme. Keď sme už takmer pri cieli, tak zabáčame vpravo do nejakej zabudnutej uličky.
Tu pokračujeme po blate poza miestny obchod METRO a klub, ktorý fičí aj cez deň. Vynoríme sa pri Ostbahnhof, za ktorou už začíne East Side Gallery, teda pomaľované zvyšky berlínskeho múru. Prejdeme si to iba z jednej strany, lebo už začíname byť trochu hladní, bozkávajúceho sa Brežneva teda neuvidíme.
Pri konci múri si na chvíľu oddýchneme na brehoch rieky Spree a rozhodujeme sa kadiaľ sa vyberieme ďalej. Na druhej strane rieky je zastávka nadzemny U Schlesisches Tor, tak je rozhodnuté. Cestou by bolo dobré sa ešte niekde najesť. Tu narazíme na malú burgráreň BurgerSteig, tak sa najeme s spláchneme to pivom.
Môžeme sa teda posunúť ďalej. Prejdeme sa k zastávke, ktorá je inak mimochodom len druhou zastávkou tentjo linky U1 týmto smerom, čo nám dáva celkom veľkú šancu, že si na tých 9 zastávok sadneme. To sa nám aj darí. Cestou sa vozeň celkom dosť zaplní a ku koncu sa v ňom pomaly nedá hýbať.
Na Wittenbergplatz prestupujeme, vezieme sa jednu zastávku na Zoologischer Garten, kde prestupujeme na S-Bahn. Po ďalších 3 zastávkach sme konečne na Hauptbahnhof.
Zo stanice vychádzame opačným smerom ako je hlavný vchod, bližšie k múzeu. Ako sme vonku tak si všímame, že pred hlavným vchodom je nejaká demonštrácia, je tam aj plno policajtov. Až doma sa neskôr dozvedáme, že to bola demonštrácia proti Angele a migrantom. V múzeu sme o chvíľu, nie je to ani kilometer. Vstupné je 7€ a fotiť sa nemôže. Má tri poschodia, v čase našej návštevy ale to prvé rekonštruujú, takže neviem o čo sme presne prišili. Stačilo mi vidieť teda rôzne choroby a defekty vo formaldehyde. Ešte že popisy boli iba v nemčine.
Všetko si prezrieme a keď vychádzame von je už skoro tma. Demonštrácia skončila a my sa vyberáme smerom k Reichstagu. Ulice sú ešte pre autá uzavreté, takže jediné sa čo si musíme dávať pozor sú cyklisti. Prichádzame k Reichstagu, ktorý sa mi opäť nedarí vidieť za svetla.
Pokračujeme k Brandenburskej bráne, kde je rušno. Máme štastie, dokonca okolo nás prefičí aj zopár trabantov. Chvíľu sa tu poprechádzame, popozeráme čo je za ten rok nové a pomaly sa poberáme späť do hotela. Medzi bránou a hlavnou stanicou existuje iba 1,8 km dlhá linka metra U55, ktorá má iba tri zastávky a chodí na nej jedna súprava hore dole. Vraciame sa teda peši k Reichstagu do prostrednej stanice Bundestag. Tá je takmer ľudoprázdna.
Tu nasadneme do vlaku, odvezieme sa na Brandenburger Tor, počkáme 3 minúty a zasa opačným smerom. Tentokrát ale už ideme až na konečnú, teda na Hauptbahnhof 😀 Odtiaľto už iba S-Bahnom na Alexanderplatz, do galérie, do potravín na víno a na izbu. Večer si ešte vyjdeme na krátky nákup do Primarku, ktorý je hneď pod hotelom, ale nič extra nekúpime a výber sa nám zdá horší ako vo Viedni.