29.4.2024
Posledný čisto presúvací deň začíname skoro aj kvôli tomu, že pred letom by sme radi ešte využili služby letiskového salónika. Na autopilota teda umyť zuby, pobaliť sa a presne o ôsmej už stojíme v rade na baggage drop.
Popravde čakal som, že to bude odsýpať trochu rýchlejšie, ale tak čo sa dá robiť, keď sa v rade pred nami nájdu aj drbliny, ktoré až na váhe zistia, že sa nezmestia do limitu a začnú sa zúrivo prebaľovať a zablokujú jednu z prepážok na dobrých 10 minút. Ale tak zato tretie najlepšie letisko na svete nemôže, že hej.
tak sa to nerobí
Kde svoju povesť potvrdzuje je security aj pasovka, kde vzhľadom nato, koľko ľudí sa tu každý deň premelie (za minulý rok bol priemer 153784 ľudí DENNE (samozrejme prílety aj odlety:)) )) to ide všetko expresne rýchlo a ako po masle. My máme let z terminálu 2, kde su na výber 3 salóniky a víťazom sa stáva Lounge L, z veľkej väčšiny o tom rozhodla jeho poloha. Jednoducho je to k nášmu gejtu najbližšie, čo znamená, že tu môžeme stráviť najviac času. Salónik je rozmerovo značne obmedzený a plný viac, ako by bolo vhodné. Vyvažuje to však ponukou jedál a alkoholu. Môj stav sa od včera rapídne zlepšil, tak si konečne doprajem jedlo a nepohrdnem ani vínom.
Ešte k tým pif paf službám na letisku. Od príchodu do terminálu, cez odovzdanie batožiny, security, pasovky a presunu do salónika to celé trvalo 38 minút. A to len tá bagáž nám z toho trvala dobrých 20, myslím že veľmi slušný čas. Aj vďaka tomu tu môžeme stráviť takmer hodinu a pol, s čím som fakt nepočítal, ale radšej byť príjemne prekvapený, ako opačne. Gejt sme vyfasovali na samotnom konci terminálu, vďakabohu za eskalátory, lebo ono sa to nezdá, ale blízko to zrovna nie je. Desať minút po desiatej sme na gejte a o ďalších 5 definitívne opúšťame kórejskú pôdu a nastupujeme na dlhý predlhý let naspäť domov.
K samotnému letu naspäť domov sa už rozpisovať veľmi nebudem, myslím že tento “cestopis” je dostatočne dhý už sám o sebe. Zhrniem to stručne, dostali sme dva krát najesť, videl som pár filmov a seriálov a dokonca som sa ani neoblial.
Výlety hodnotiť nezvyknem, ale občas to spravím a tentokrát to teda spravím. S widebody som letel iba druhýkrát a prvýkrát to bolo práve do Japonska, s ktorým som túto krajinu vedome aj podvedome celý čas porovnával. Južná Kórea je veľmi príjemná krajina, kde všetko funguje, cenovo dostupná a s nádychom exotiky. Japonsko však nastavilo latku veľmi vysoko a v konečnom súčte ju Kórea jednoducho nemá šancu prekonať. Tým nechcem povedať, že to bol zlý výlet, alebo že táto krajina nestojí za návštevu, práve naopak. Len to jednoducho nemá taky wow efekt, aký som asi podvedome čakal. Takže, kebyže si mám vybrať, je odpoveď jednoznačná. Sayonara! A komu by bol tento (opäť raz) grafomanský počin, ktorý to dotiahol na môj tretí najdlhší zápis, aký som kedy naklepal málo, môže ešte obetovať necelú hodinu svojho času a vypočuť si náš podcast, kde tento výlet rozoberáme.