18.7.2009
Z hostela odchádzame opäť neskoro, až o pol jednej. Rovno si ideme dať niečo na obed.
Dávame si náhodne nejakú polievku a výborný Sarajevsky Sahan.
Chvíľu sa motáme po centre a potom sa električkou vezieme na autobusovú stanicu uistiť sa, že autobus odchádza z tejto a nie z východnej autobusovej stanice.
Na niektorých okolitých budovách sú stále vidieť stopy vojny.
Popri eiffelovom moste sa presúvame k jednej z olympijských budov, kde si v trafike kupujeme lístky na trolejbus.
Trolejbusom 102 sa vezieme na konečnú neďaleko olympijského komplexu a rozhodujeme sa odviezť sa autobusom do 8 km vzdialenej dediny Nahorevo, odkiaľ je to ževraj 3 km k Vodopádu Skakavač.
Autobus ide až pol hodinu, tak si zatiaľ v krčme dáme jedno pivo. Po príchode do dediny sa podľa tabule vydávame do kopca nad dedinu, kde sa nám naskytne výhľad na Nahorevo aj Sarajevo.
Po prejdení skoro troch kilometrov však narazíme na tabuľu: Skakavač 4000m. Je už po pol šiestej a za svetla by sme to určite nestihli, tak sa vraciame pár metrov dole a v neďaľekej chate si dávame výbornú večeru.
Majiteľ, keď zistí, že sme slováci, pozýva nás dnu a ukazuje nám slovenskú vlajku a prútené kreslo, ktoré mu vyrobil jeden slovák z Banskej Bystrice, ktorý tu u neho rok žil. Pred odchodom nám hovorí, že autobus odchádza o 19:15, tak sa celkom ponáhľame, ale do dediny prichádzame o 2 minúty neskôr. V potravinách si teda kupujeme 2 pivá, trochu sa rozprávame s domácimi a čakáme na ďalší autobus, ktorý ide o 20:45. Medzitým prší.
V meste ešte nakúpime v potravinách nejaké nápoje a okolo polnoci ideme spať.
