Tento výlet rovnako, ako ten do Japonska 8 rokov dozadu, má niekoľkých spoločných menovateľov. Na počiatku stál tzv. “error fare”, teda letenka výrazne lacnejšia oproti štandardu, ktorá vlastne determinovala to, že sme sa na výlety do týchto krajín vôbec vybrali. V tomto prípade sa jednalo o ľudových 250€ so Saudiou so stopoverom v Rijáde. Z toho sa neskôr čachrami s letmi v podaní aerolinky stal stopover v Saudskej Arábii (pristátie prvého legu v Jeddah s pokračovaním z Rijádu (a medzi nimi bez transferu), čo som umne využil (vďaka tomu, že Saudia je v aliancii SkyTeam) na veľmi promptné prehodenie na priamy let s Korean Air z Viedne. Stačil jeden telefonát, ktorý ani nebolel. Železo treba kuť, kým je horúce, čo v tomto prípade platilo doslova. Saudia so svojim veľkorysým prístupom, kedy bez problémov ľudí prehadzovala na lety Koreanu, ktoré boli viac ako 4 krát drahšie, veľmi rýchlo skončila a začala ponúkať už iba refundy. V našom prípade to však našťastie všetko klaplo.
Druhým podobným rysom bolo to, že ani jedna z týchto dvoch krajín nebola nejakou mojom vysnívanou destináciou, len cena tej letenky bola jednoducho príliš lákavá nato, aby som to nechal tak. A tretím spoločným menovateľom, pravda, trochu autistickým, je to, že do oboch krajín nás v svojich útrobách odviezol Boeing 777-300ER a v oboch prípadoch sme na lete tam sedeli na sedadlách 52 A,B a späť na sedadlách 52 J,H.
Tu však výpočet podobnosti končí a pokým na návštevu Japonska som sa poctivo pripravoval týždne, až mesiace dopredu, na Kóreu mi z dôvodu pracovnej vyťaženosti jednoducho neostal čas. A ten ktorý mi ostal, som už nemal silu alokovať na plánovanie výletu. Nakoniec to dopadá tak, že len deň pred odletom si do Google mapy zaznačujem POI a balenie nechávame na ráno v deň odchodu.
21.4.2024
Dvadsiaty prvý apríl pripadol tohto roku na nedeľu, ktorej doobedie sme strávili finalizáciou našej batožiny. Krátko po jednej zamykám byt a Boltom sa presúvame na Nivy. Tu sme pôvodne mali stráviť posledné desiatky minút v Slovak Lines lounge, lenže to by ma nemohol včera rozbolieť zub, tak namiesto popíjania kávičky nakupujeme v lekárni tabletky a ústnu vodu, ktorú vlastne nemáme do čoho preliať. Nakoniec nás zachráni až Pepco so svojimi cestovnými fľaštičkami, kam načapujeme ústnu vodu tak, aby sa jej púť neskončila už na security viedenského letiska. Keď už je reč o letisku, po veľmi dlhej dobe, hádam to už budú aj dva roky, opäť odlietame z terminálu 3, čo znamená, že Vienna lounge strieda SKY lounge, ktorý operuje ďaleko za hranicou svojej kapacity. O tom svedčí úplne jednoduchý fakt, že máme problém vôbec nájsť miesto na sedenie.
Šťastie v nešťastí nám poskytne jeden voľný stôl v kaviarenskej časti s nemocničným osvetlením, ale lepšie ako rajzovať po Duty Free, že hej. Veľkú pochvalu si však zaslúži dnešné menu, rizoto so seafoodom patrí k tomu najlepšiemu, čo som zatiaľ vo viedenských salónikoch zažil. Dary mora spláchneme niekoľkými pohármi suchého bieleho a skrz automatické brány na pasovke sa presúvame na náš gejt s drvivou prevahou kórejských tvárí.
Lietadlo je vďaka tomu, že sme zo salónika odišli až po začiatku boardingu, v pokročilej fáze naplnenia a do útrob widebody vstupujeme po dlhých ôsmich rokoch medzi poslednými. S veľmi malou nádejou, ktorá sa v skutočnosti limitne blížila nule som predsa len v kútiku duše dúfal, či sa na gejte na nás neusmeje šťastie a nepritrafí sa nám nejaký upgrade do biznisu, ale žiaľ čaká nás len walk of shame na koniec lietadla.
Odpoveď na nepoloženú otázku, prečo sedíme až úplne vzadu, navyše, ak sme si mali možnosť sedadlá vybrať, je až smiešne jednoduchá. Economy trieda je v 777-300ER v konfigurácii 3-3-3 s výnimkou posledných dvoch radov sedadiel – 52 a 53 – ktoré sú v konfigurácii 2-3-2. Tu teda vyvstáva druhá, o niečo záludnejšia otázka, prečo teda rovno neberieme posledný rad 53. Dôvod je jednoduchý. Ak Janku pustím k oknu a ja si sadnem “do uličky”, otvára sa pre mňa priestor na nohy, ktoré si môžem pohodlne natiahnuť pred tretie sedadlo v rade predo mnou. Aby som to značne zjednodušil na pochopenie, prikladám vizualizáciu:
Ono samozrejme aj priestor na nohy rovno predo mnou je celkom príjemný. Seat pitch 33-34 palcov je značne veľkorysejší ako ten, ktorá ponúkajú lowcosty, ktoré ma vytrénovali. Hovorím o 30 palcoch v Ryanairi a naozaj veľmi smutných 28 palcoch vo Wizzairi.
No ale dosť bolo o číslach. Alebo vlastne nie, ešte posledná autistická štatistika a už fakt končím. Pohodlne sa usadíme v interiéri ladenom do zemitých farieb, Janke označkujú sedadlo lacto-free nálepkou a o pár minút sa vznášame do vzduchu, ja konkrétne na svoj jubilejný 300. let. Číslo 100 som absolvoval 27.7.2018 do Moskvy a let číslo 200 potom 17.9.2021 do Kyjeva. ExZSSR tradícia prerušená. Pred nami je nejakých 11 hodín, IFE funguje a servis začína necelú hodinu po vzlete. Čo viac si priať.
