11.5.2019
Let mám až večer, preto sa ráno absolútne nikam neponáhľam a hotel opúšťam až pred obedom. Batožinu nechávam v úschovni na recepcii a metrom sa odveziem na najhlbšiu stanicu na svete – Arsenalnu.
V pláne mám dohnať ďalšie kyjevské resty, tak si to po takmer 6 minútach jazdy eskalátormi na povrch namierim k budove Hotela Salyut/Salute. Projekt pôvodne rátal s vysokým vežiakom s inovatívnymi konštrukčnými riešeniami, výsledok je však menší o viac ako polovicu a namiesto inovácii dostal priestor železobetón.
Od hotela plynule pokračujem k pamätníku neznámym vojakom, ktorý je celý obsypaný kvetmi a kúsok ďalej sa nachádza memoriál ukrajinského hladomoru (Меморіал жертв Голодомору»), čo bola jedna z najväčších tragédii, ktorá kedy postihla tento národ. Všetko však len tak prefrčím, času zas na rozdávanie nie je.
To už som pred jedným z hlavných turistických ťahákov mesta, ktorým je Kyjevsko-pečerská lavra (Києво-Печерська лавра). Tak keď už som teda priamo pred bránou a ešte som tu nebol, obetujem teda tých 40 hrivien a pozriem sa aspoň do areálu. Tam narazím na svadobčanov, ďalšie zlaté kupole a turistov.
Po Lavre som mal v pláne najesť sa niekde tu v okolí, dokonca som aj mal vyhliadnutú reštauráciu Tsars’ke Selo (Царське село), ale nejak mi teda neprišlo na rozum skontrolovať aj ceny. V hodine dvanástej teda zisťujem, že je to pekný tourist trap a hladný pokračujem smerom k pamätníku Matka Vlasť (Батьківщина-Мати/Родина-мать). Cestou míňam BMPčka z vojny na Donbase, po ktorých sa tu preháňajú deti a už aj prichádzam do komplexu múzea 2. svetovej vojny, resp. ako ju v postsovietskych krajinách nazývajú Veľkej vlasteneckej vojny (Меморіальний комплекс Національний музей історії Великої Вітчизняної війни). Tu sa chvíľu poprechádzam, spravím si pár fotiek 102 metrov vysokej dominanty pravého kyjevského brehu a odchádzam na parkovisko, kde ma o pár minút vyzdvihuje Opel Astra v koži.
Konečne pokrstím na tomto výlete aj ľavý breh a obed vsádzam na istotu v Puzate pri Hoteli Turist. Po obvyklom menu ešte neodmietnem koláčik & koňačik (100 gramov Tavrije musí byť). Čas však povážlivo pokročil, tak už mi zostáve len sa presunúť metrom k hotelu, zobrať batožinu a padať na letisko. Ako si tak prichádzam k hotelu, tak sú pred ním opäť zaparkované povedomé automobily. Ďalší bombový poplach.
Našťastie ruksak je v úschovni pri recepcii, tak ten mi vydajú bez problémov. Pomedzi smutné tváre pred vchodom tak volám ďalší Uber a onedlho už uháňame smer Boryspil. Tu strávim zvyšný čas v kaviarni s najpomalšou obsluhou na svete – na americano bez mlieka a bez cukru čakám cez 20 minút. Ljux. Aspoň tento čas využijem na nákup lístka Slovak Lines za euro na ukrajinské číslo. Odchod 35minút po prílete by mohol byť predpokladám dostatočné časové okno a mal by som to stihnúť. Pri boardingu som svedkom nekompromisných UIA pravidiel, ktoré v najlacnejších tarifoch nepovoľujú na palubu zdarma ani len Duty Free tašku, na čo doplatí jeden môj slovenský spolucestujúci. Osemdesiatimi eurami. Pozitívnym prekvapením je, že UIA na tento let nenasadila 737, ale Embraer 190, č znamená sedačky 2+2. Ako bonus dostávam ešte aj exit row pri okne. Paráda.
Spolu s nami cestuje ešte jedno predpokladám nezletilé dievča, ktorému posádka venuje zvýšenú pozornosť (ale zohrá to rolu o dve hodiny neskôr na Schwechate). Odlietame s cca 15 minútovým meškaním, to by však nemalo byť nič strašné.
Nepríjemné to začne byť, keď aj vo viedni dosadáme namiesto 20:55 až 21:05 a ešte nekonečné taxi. Malé lietadlo sa vyprázdni celkom rýchlo, pekne si už všetci stojíme v autobusoch s otvorenými dverami a zatiaľ čo prší mi do ksichtu, letuška to inkriminované dievča drží na palube a neustále niekam volá a nervózne gestikuluje. Strácame drahocenný čas a po vyše piatich minútach nás aj tak posiela preč bez nej. Mojou poslednou nádejou sú automatické brány na pasovke, ale tie sú ako naschvál zatvorené. Ďalší čas stratím v rade a potom aj napriek môjmu šprintu cez celé letisko po dobehnutí k nástupišťu vidím len ako autobus mizne za rohom. Priceless. Nezostáva mi nič iné ako kúpa nového lístka v plnej cene a výdatnej večere v McDonalde.