Uncategorized

Na otočku do Londýna

23.1.2016 – pokus č.1

Ísť na jeden deň do Londýna znie pre mnohých šialene. Iste majú pravdu, na druhú stranu je to stále lepšie ako sedieť ten deň doma 🙂 Naposledy som tam bol pred desiatimi rokmi ako vyhúkaný dvadstiatnik, Janka ale stále nie, čo bol dostatočný dôvod pre návštevu. Prvý pokus o návštevu bol presne pred troma mesiacmi – 23. januára 2016, kedy sme sa v ranných mrazoch dostavili na letisko len preto, aby sme zistili, že náš let má meškanie a bude odlietať pravdepodobne o 15:00. To by už bolo samozrejme aj zbytočné letieť. Na informáciách sme sa teda spýtali na dôvod meškania. Bolo nám povedané, že lietadlo malo nejakú technickú poruchu, tak aspoň svitla nádej na kompenzáciu podľa nariadenia 261/2004.

Ryanair Stansted delay

Dostali sme dva vouchre, za ktoré sme sa naraňajkovali v bufete na letisku a išli domov. Ryanair dokonca aj poslal ospravedlňujúci email a možnosť kompenzácie prostredníctvom ich webu, kde sa na toto nariadenie odvoláva. Keď som si to ale prečítal bližšie, prišiel som nato, že Ryanair vypláca iba jednu kompenzáciu za rezerváciu a nie za pasažiera, tak ako by sa malo. Celý prípad som nakoniec posunul vymáhačskej agentúre, ktorá si v prípade vyhratého prípadu necháva 25% z celej sumy (teda 25% z 500€ na ktoré máme nárok, t.j. 125€.) To je daň za komfort, že im pošlem dva mejly a podpíšem jednu zmluvu a ďalej sa už tým nemusím zaoberať.

 

23.4.2016 – pokus č.2

Prešli tri mesiace a ja poučený z prvého “výletu” si hneď po budíku o 4:20 pozerám na webe letiska, či k nášmu letu nie je napísané nejaké meškanie, nech sa tam netrepeme zbytočne. Všetko vyzerá ok, tak do pol hodiny vyrážame na parkovisko pred potravinami Kozmos, ktoré slúži ako základňa pre auto, keď niekam letíme z BTS skoro ráno. Čakanie na 61tku máme spestrené o krátky pokec s jedným spoločensky unaveným mladíkom, ktorý sa vytackal z taxíka.

Clementisova

Na letisku sme cca hodinu pred odletom. Kontrola pri vstupe do terminálu zavedená po útokoch na letisku v Bruseli je menej ako symbolická. Prejdeme všetky kontroly a už je tu čas nástupu. Vyzerá to, že lietadlo bude úplne plné, čo sa aj vnútri potvrdí.

Bratislava BTS airport

Bratislava BTS airport

Tie dve hodiny v oblakoch sa vďaka tomu, že sa mi nedarí zaspať pekne vlečú a neviem sa už dočkať pristátia.  Počas neho si všimnem neďaleko dráhy odparkovaný Air Force One (Obama bol na trojdňovej návšteve). Z terminálu sa do hlavnej budovy vezieme vláčikom a na pasovej kontrole poprvé skúsime tie samoobslužné automaty.

Stansted airport

Na rozdiel od prvého pokusu o návštevu, kedy sme mali ísť do mesta aj naspäť easybusom, ktorý začal mať medzičasom nejaké problémy, sme sa tentokrát radšej spoľahli na Stansted Express. Viac ako mesiac pred odchodom sa dá kúpiť jeden lístok za 8 libier, čiže 32 libier za spiatočný pre dvoch. Samozrejme to nie je 15€ pre dvoch ako Easybus, ale vlak je o viac ako polovicu rýchlejší a nehrozia mu zápchy na ceste. Na Liverpool Street to trvá nejakých 45 minút a aby sme sa vo vlaku nenudili, je tu aj wifi 😀 Prichádzame do Londýna a na stanici je už pekne rušno, aj keď je sobota. Ako vyjdeme von, tak nás pekne ofúkne ľadový vietor a chvíľu nám v tých tenkých jarných bundách nie je všetko jedno.

london_2016-0001.jpg london_2016-0002.jpg london_2016-0004.jpg

Liverpool street London

Nemáme tu žiadnu mapu, ani nič podobné, veď načo, už som tu predsa bol. A tak to aj dopadne, po desiatich rokoch si už nepamätám, ktorým smerom treba zo stanice ísť. Tak sa tu v uličkách, ktoré sú navyše ešte aj rozkopané a slepé trochu pomotáme. Uhorku si obídeme pekne dookola, až sa konečne dostaneme k Aldgate East Station. Tu si v Burger Kingu doprajeme raňajky a kávu v spoločnosti robotníkov.

london_2016-0007.jpg london_2016-0008.jpg

london_2016_huawei-0007

Plní energie tak môžeme konečne vykročiť do ulíc Londýna, ktoré sužuje bláznivé aprílové počasie. Po ospalej Prescot street sa dostávame až k Tower Bridge. To sa už koncentrácia ľudí enormne zvyšuje a do toho začína ešte aj popŕchať.

london_2016-0009.jpg london_2016-0010.jpg london_2016-0011.jpg london_2016-0013.jpg london_2016-0015.jpg

Ako zídeme dole k mostu, tak zasa začne svietiť slnko. Aspoň už vieme, čo nás po zvyšok dňa čaká. Prejsť po moste na druhú stranu mi opäť pripomenie, ako veľmi mi vadia davy ľudí.

london_2016-0021.jpg london_2016-0017.jpg london_2016-0022.jpg

Na druhej strane to nie je o nič lepšie, sem tam je popri chodníku umiestnená veľká obrazovka, na ktorej ide niečo od Shakespeara a všetci nato čumia, ako keby to bol priamy prenos z pristátia na Marse. Na chodníku potom zostáva meter pre oba smery. Ku každej obrazovke mohli ešte nainštalovať aj semafor.

london_2016-0024.jpg london_2016-0026.jpg

To už sa približujeme k Londýnskemu mostu, kde sa promenáda pri Temži končí a okolo katedrály Southwark sa dostávame na Borough Market, ktorý praská vo švíkoch. Sú tu na predaj samé dobroty, najviac ma zaujmú domáce burgre za 5 libier, na obed je však ešte skoro, škoda. Ani neviem ako to zas budem neskôr ľutovať 😀

london_2016-0029.jpg london_2016-0033.jpg

london_2016_huawei-0013

london_2016_huawei-0014

london_2016_huawei-0015

Pozrieme si to tu len tak letmo, nedá sa tu chodiť, tak pokračujeme. Míňame repliku Zlatej lane (Golden Hind – vlajková loď Francisa Draka, na ktorej oboplával v 1577–1580 zemeguľu) a bar Anchor Bankside, ktorý tu pod rôznymi názvami funguje už viac ako 800 rokov.

london_2016-0036.jpg london_2016-0037.jpg

Dostávame sa k Millenium bridge, po ktorom prechádzame na druhú stranu Temže. Opäť začína pršať, ale našťastie iba na krátku chvíľu. Popri pobreží sa dopracovávame až k železničnému mostu Hungerford z roku 1864. V roku 2002 boli po oboch stranách mosta dokončené lávky pre peších. Po jednej z nich sa vyberáme aj my opäť na druhú stranu. Z lávky je celkom pekný výhľad na London Eye a parlament, aj keď ten je trochu ďalej.

london_2016-0039.jpg london_2016-0040.jpg london_2016-0041.jpg london_2016-0042.jpg london_2016-0045.jpg

Popri London Eye len prechádzame, ale tá rada pôsobí dosť odstrašujúco. Z týchto miest sú pekné výhľady na budovu parlamentu a hodinovú vežu.

london_2016-0048.jpg london_2016-0049.jpg london_2016-0051.jpg london_2016-0054.jpg london_2016-0055.jpg

Prechádzame po moste a popod vežu s Big Benom sa predierame davom. Pri soche Churchilla nastáva ten legendárny moment, kedy by sme sa asi už aj radi najedli. Len sme teda na blbom mieste. K Buckinghamskému palácu je to tiež popri St.James parku, kde určite nič nebude. Otázku jedla tak nechávame otvorenú.

london_2016-0056.jpg london_2016-0057.jpg london_2016-0060.jpg london_2016-0061.jpg

Ľudia sú všade, námestie pred palácom nie je žiadnou výnimkou a už z toho začínam byť unavený. Nezdržujeme sa tu teda viac ako je potrebné a krížom cez Green Park si to namierime smerom na Oxford Street. Ideme po Park Lane popri Hyde Parku, kde sídli niekoľko luxusných hotelov, takže jesť sa tu nikde nedá.

london_2016-0062.jpg london_2016-0065.jpg london_2016-0066.jpg

london_2016_huawei-0026

london_2016-0070.jpg

Na Oxford Street je rušno ako sa dalo čakať, ale v jednej z bočných ulíc si aspoň v malých potravinách kupujeme vodu a colu. Je tu aj bistro, chvíľu zvažujeme, že sa tu najeme, ale nakoniec to dopadne ako vždy – “možno bude niečo lepšie ďalej”. Tak ideme teda ďalej. Na Regent Street to stáčame smerom na Picadilly Circus. Cestou sa zastavíme pri Heddon Street Kitchen, čo je reštaurácia Gordona Ramseyho, ale keďže tu nechceme nechať aj budúcomesačnú výplatu, tak radšej pekne pokračujeme.

london_2016-0073.jpg london_2016-0074.jpg london_2016-0076.jpg london_2016-0079.jpg

To už prichádzame na Picadilly Circus. Musím povedať, že oveľa viac sa mi páčilo, keď tu boli tie pevné reklamy, ako tieto digitálne.

london_2016-0081.jpg

london_2016_huawei-0029

Odtiaľto to už je iba kúsok na Trafalgar Square, ktoré je pomyselným cieľom nášho dnešného výletu. Ako si tak ale kráčame po ulici Haymarket, môj zrak upúta Byron Burger, na druhej strane cesty. Ceny vyzerajú tiež dobre, tak si celí nadšení sadáme a objednávame burgre a pivko. Až potom, ako objednávka odíde a môj zrak skončí na veľkých analógových hodinách nad barom, si uvedomím, že vlastne vôbec nie je isté ako to celé stíhame. Chceli by sme ísť na vlak o piatej, aby sme boli na letisku pre istotu s peknou rezervou. No lenže je už po pol štvrtej, neviem koľko bude trvať príprava burgrov a presun na Liverpool street s prestupom. Štrngneme si teda pohármi a zhodneme sa, že si dáme burgre zabaliť a zjeme ich vo vlaku, snáď budú ešte teplé.

london_2016-0083.jpg

london_2016_huawei-0031

Meníme teda objednávku a hneď aj platíme pekných 27 libier. Jedlo je hotové asi po 20 minútach, to už máme aj dopité. Vraciame sa na Picadilly Circus a kupujeme dva lístky po 4,90. Na eskalátore mi ešte stihne spadnúť foťák asi z metrovej výšky na čisté železo. Kombinácia hladu a tohto nepríjemného momentu mi spraví až černotu pre očami. Rýchlo kontrolujem povrchové poškodenie. Obzerám ho z každej strany, kontrolujem objektív, hľadáčik, všetko vyzerá v poriadku. Okrem asi 2 mm škrabanca na rohu neviem nič nájsť. Robím testovacie fotky, skúšam ostrenie a nemôžem uveriť tomu, že okrem slnečnej clony, ktorá odpadla, sa nič nestalo a v duchu ďakujem japonských inžinierom v Pentaxe a Tamrone. Nastupujeme do súpravy a až teraz si vlastne všímam aké je londýnske metro malé. Na Holborne prestupujeme a onedlho sme už na stanici.

london_2016-0085.jpg london_2016-0087.jpg

london_2016_huawei-0032

london_2016_huawei-0033

london_2016_huawei-0034

Vo vlaku sa nám podarí nájsť dve miesta, tak sa môžeme konečne pustiť do tejto obedo-večere. Aj keď si nemyslím, že som nejak extra precitlivený na chilli (trénujem v Svadby a kari), tak tento chilli burger je extrémne ostrý a bohužiaľ musím počet papričiek zredukovať aspoň na polovicu, aby som ho mohol vôbec požívať a zároveň si užívať chuť.

london_2016_huawei-0035

Na letisku sme v peknom čase, na kontrole žiadne problémy a zvyšok cesty by už prebiehal celkom štandardne a nudne, keby sa ovšem do hry nezamiešal slovenský faktor. Ešte predtým sa ale vrátim k Air Force One, ktorý sa mi z nášho gatu podaril odfotiť.

london_2016-0088.jpg

london_2016_huawei-0040

Pri nástupe do lietadla vždy sedíme a nastupujeme medzi poslednými, miesta sú pridelené a nevidím žiadnu pridanú hodnotu v tom, aby som stál v rade ako šulin. Keď nás tam už zostalo iba pár posledných a v rade asi štyria ľudia, tak sme sa zdvihli, že ideme. No a v tom sa priplichtia pripití majstri sveta ignorujúc radu a naserú sa hneď ukazovať palubné lístky. Keď ich jeden pán upozornil, že tu je aj rada, tak to bolo hneď niekoľko blbých poznámok. No a kde asi budú sedieť takíto idioti? Samozrejme hneď vedľa nás. Zaujímavosťou bolo, že na tomto lete boli štyria stewardi, čo som ešte tiež nezažil. Naši pripití spolucestujúci im vytrvalo blokovali uličku nohami a ani na štvrté upozornenie nepochopili, že tade chodí vozík a ich nohy zavadzajú.

Druhým slovenským faktorom je Dopravný podnik, čo už samé o sebe znie ako nadávka. DP ale grafikon dotiahol do dokonalosti. Lietadlo z Londýna ma prílet 22:50. Odchod autobusu 61 je 23:05 a po ňom ide ešte posledný o 23:35. Po lete z UK, treba ísť na pasovú kontrolu a netreba zabúdať na špecialitu bratislavského letiska, ktorou je vozenie ľudí autobusom 20 metrov od lietadla k dverám. Keď spojíme všetky tieto faktory dokopy, vyjde nám z nich iba jedna jediná vec. Ak chceš stihnúť autobus a nečakať pol hodinu na posledný, tak sa pekne poponáhľaj. V našom prípade to znamenalo sa postaviť do prvého autobusu k dverám, šprint na pasovku a šprint na zastávku. Z celého lietadla sme to stihli štyria. Keby sme nemali kúpené lístky, tak nemáme šancu. A tu, v prázdnej 61tke o 23:05, 23. apríla 2016 sa končí náš krátky a uponáhľaný výlet do mesta Jej Veličenstva.

london_2016_huawei-0042

london_2016_huawei-0043