Španielsko, Portugalsko & Gibraltár 2014

Deň 9 – z La Linea de la Conception & Malaga

1.5.2014

Ráno sa budíme do zatiahnutého šedého dňa. Vonku je dážď podobný tomu v Lisabone a oblaky sú tak nízko, že vytvárajú až hmlu. Máme naozaj obrovské štastie, že sme sem nedorazili o deň neskôr, lebo z výletu na Gibraltár by nebolo nič.

IMGP2542.JPG

Pobalíme sa teda a na raňajky ideme opäť do kaviarne pod penziónom. Po raňajkách sa presúvame na stanicu, odkiaľ pôjdeme autobusom do Malagy. Keď si porovnáme včerajší a dnešný deň sú to ako dva rozdielne svety.

IMGP2192.JPGIMGP2544.JPG IMGP2545.JPG

Autobus nakoniec prichádza na iné nástupište ako pôvodne mal, čo pomýli zopár nemiestnych, ale nakoniec všetko dobre dopadne a onedlho už uháňame preč smerom do pekného počasia. Cesta je zdĺhavá, niekoľkokrát schádzame z diaľnice do miest po ceste vyložiť a nabrať ľudí, ale niečo po jednej sme konečne v slnečnej Malage. Autobusová stanica je hneď vedľa vlakovej stanice Maria Zambrano, približne 2 kilometre od centra mesta. Hneď pred stanicou sú nejaké podniky s jedlom, tak si na obed dávame menu v malom pizza fastfoode, každý po dva kúsky pizze a pivo. Posilnení jedlom sa peši vyberáme do hostela. Prichádzame na Avenida de Andalucía, čo je hlavná ulica, ktorá nás dovedie až do centra. Prechádzame ponad rieku Guadalmedina, ktorá je však sezónna a koryto je teraz takmer suché. Tento priestor vtedy slúži hlavne mládeži a psíčkarom.

IMGP2547.JPG IMGP2548.JPG IMGP2549.JPG IMGP2551.JPG IMGP2553.JPG IMGP2555.JPG IMGP2557.JPG IMGP2559.JPG IMGP2561.JPG

Ako prichádzame do centra, tak je na Malage veľmi poznať, že sem lieta Ryanair. Cenny suvenírov sú vyššie ako všade inde a ulice brázdia skupiny Britov. Prechádzame popod Katedrálu, ktorej oficiálny názov je La Santa Iglesia Catedral Basílica de la Encarnación. Postavená bola v rokoch 1528 až 1782 a jej veža je vysoká 84 metrov. Calle San José, kde je recepcia nášho hostela (Residencia Universitaria San José) je už na dosah. Avšak recepcia je jedna vec a izby druhá. Tie sú totiž inde a keďže sa práve ubytovávajú dve ženy, musíme počkať, kým recepčná recepciu zamkne a odíde im ukázať kde sa izby nachádzajú a vráti sa. To je tak 10 minút. Ubytovávame sa aj my, tak si teta tento proces zopakuje. Izba sa nachádza o dve ulice nižšie na Calle Duque de la Victoria a ide asi o starý byt s veľkou chodbou okolo átria, z ktorej je vstup do izieb. Na konci je veľká kuchyňa a veľká kúpeľna spojená s WC. Izby sú vnútorné, čiže nemajú okná, majú len malé mliečne okno nad dverami.

IMGP2564.JPG IMGP2568.JPG IMGP2572.JPG IMGP2573.JPG

Vybalíme sa, dáme si chvíľu oddych a vyrážame do ulíc. Centrum je preplnené turistami a rôznymi pouličnými umelcami, ktorí chcú z toho vyťažiť maximum. Z Calle Granada, čo je také mini námestie hneď pri našom ubytovaní pokračujeme po širokej pešej Marqués de Larios, hlavnej bašte rôznych lapačov turistov. V polovici ulice zabáčame vľavo, čím sa v podstate dostávame späť ku katedrále a smerujeme k hlavnej atrakcii Malagy – zámku Gibralfaro a pevnosti Alcazaba, ktoré sa týčia na kopci nad mestom.

IMGP2574.JPG IMGP2576.JPG IMGP2578.JPG IMGP2579.JPG IMGP2587.JPG

Ešte predtým sa však chceme vybaviť na cestu, t.j. kúpiť si vodu. Blíži sa siesta, tak kupujem za nekresťanských 2.50€ liter a pol vody, ktorej bežná cena je niekde medzi 30-40 centami v supermartkete. Pred vstupom do zámku si kupujeme lístky, ktoré nám zároveň budú platiť aj do pevnosti Alcazaba, ktorá sa nachádza nad zámkom. Zámok je udržiavaný, s peknými záhradami a mnohými fontánami. Sú odtiaľto aj dobré výhľady na more a prístav.

IMGP2589.JPG IMGP2595.JPG IMGP2600.JPG IMGP2601.JPG IMGP2602.JPG IMGP2609.JPG

Chvíľu sa tu ešte poprechádzame a odchádzame smer Alcazaba. Aj napriek tomu, že sú tieto stavby spojené hradbami, pre turistov a bežných ľudí je toto spojenie zatvorené. Treba teda zísť až dole ku vchodu a okolo zámku si vyšľapať kopec až k pevnosti. Predtým si však ešte odbehneme k rímskemu divadlu, ktoré tu objavili v roku 1951, pričom pochádza z prvého storočia pred našim letopočtom. Stihli sme to len tak tak, lebo o chvíľu sa tu prihrnula skupina asi 60 detí s učiteľkami a akýkoľvek pohyb bol nemožný. To je signál, že môžeme vyraziť. Cesta k pevnosti je celkom stŕma, ale všetká námaha je odmenená kúsok pod pevnosťou perfektnou vyhliadkou, kde sú aj lavičky a strávime tu nejakú chvíľu.

IMGP2617.JPG IMGP2630.JPG IMGP2637 - IMGP2638.jpg IMGP2644.JPG

Z vyhliadky je to k pevnosti už len kúsok. Pri vstupe ukazujeme zakúpené lístky a všetko prebieha bez problémov. Pevnosť obkolesujú hradby, na ktoré sa dá výjsť a slúžia zároveň aj ako vyhliakové miesto. Tak si to po hradbách celé obídeme.

IMGP2648.JPG IMGP2649.JPG IMGP2651.JPG IMGP2653.JPG IMGP2657.JPG

Nasýtení pohľadom na mesto zhora sa vydávame na zostup dole, až na kruháč, z ktorého sa tiahne hlavná ulica Paseo Parque, ktorú, ako je už z názvu zrejmé, z oboch strán lemuje park. Teda lepšie povedané hlavne z jednej strany, ale aj tá druhá je dostatočne zelená.

IMGP2661.JPG IMGP2663.JPG

Cestou sa na zastávke pozrieme kedy nám zajtra ide bus a opäť, dnes už po tretíkrát, prichádzame ku katedrále. Ako je slnko nižšie, tak je aj viac fotogenická a opäť sa cez Calle Granada a pešiu Marqués de Larios dostávame až na Alameda Principal (tiež hlavná ulica), kde som videl kebabáreň a kam máme namierené.

IMGP2665.JPG IMGP2667.JPG IMGP2669.JPG

Najedení si spravíme malú prechádzku, pôvodne sme chceli k vode, ale prídeme len k prístavu, tak sa vraciame jednou z ďalších ulíc späť smerom do centra. Chceme si však pozrieť aj ďalšie uličky, tak si to namierime po Calle Nueva smerom na sever, s bočným úmyslom nájsť nejaký supermarket, kde by sme kúpili vodu a aj nejaké to víno. Postupne sa prepracujeme až k pobrežiu vyschnutej rieky Guadalmedina, kde si v malom ázijsom obchode, kde majú na pár metroch štvorcových snáď všetko, kupujeme to čo chceme. Ďalšími úzkymi uličkami sa postupne dostaneme až na nám už známu Calle Granada, odkiaľ máme izbu na dohľad.

IMGP2672.JPG IMGP2674.JPG IMGP2675.JPG IMGP2676.JPG IMGP2677.JPG