2.7.2010
Doobeda si kupujeme lístky do Jerevanu. Na stanicu ideme peši, ale miernou obklukou, po časti, ktorú sme ešet nevideli.
Keď sa dostaneme na stanicu čaká nás prekvapenie. Lístky, ktorých cena bola ešte včera 17 lari na osobu, dnes už stoja 25. Gruzínske železnice asi preceňovali, lebo vzrástli aj ceny vlaku do Baku, čo už. Vraciame sa na Marjanishvili, kde si na Arménskej ambasáde pre istotu ešte raz overujeme, že víza je možné získať aj na železničnom hraničnom priechode.
Vydávame sa do centra, po osviežení ľadovou kávou prechádzame po moste cez rieku Mtkvari.
Na druhej strane je park, kde sa nachvíľu skryjeme do tieňa pred slnkom.
Od rieky je to už len kúsok k Rustaveli Moedani, kde sa najbližšie tri hodiny potulujeme po hlavnej ulici a sledujeme okolitý ruch. Popíjame gruzínske pivo a paparazzujeme náhodných okoloidúcich.
Rozhodujeme sa navštíviť filmový klub smerom k Rustaveli Moedani. Kupujeme si lístky na najbližšie premietanie – film Woodyho Allena Whatever Works po anglicky s ruskými titulkami. Vstupné je iba 1 lari na osobu.
Akurát je škoda, že keď to začína byť zaujímavé, film sa po 70 minútach vypne a ďalej už nepokračuje. Taktiež stojí za spomenutie, že sa jednalo o DVDRIP na DiVXe. Po filme sa teda vraciame na guesthouse, kde trávime zvyšok večera spoločným popíjaním a konverzáciou s naším 50ročným spolubývajúcim zo Seattlu.
