3.8.2014
Pri pootvorenom kufri sa spalo výborne. Raňajkujeme včerajší lidlovský nákup a hneď odchádzame do mesta. Podľa tabúľ by sa dnes v nedeľu nemalo za parkovanie platiť. Zaparkujeme kúsok nad hlavnou ulicou na veľkom parkovisku (45.327857, 14.443094). Na návštevu WC tradične využijeme kaviareň, kde si dáme kávu na správny štart do dňa. Z kaviarne schádzame na hlavú ulicu v centre s príznačným názvom Korzo. Rijeka je inak tretie najväčšie mesto Chorvátska a je tu ja najväčší prístav v krajine. Korzo je takto v nedeľu ráno celkom prázdne, korzuje sa nás tu len zopár. Obchody sú pozatvárané a ten zvyšok ako kaviarne a malé potraviny sa ešte len prebúdzajú.
Na konci ulice prichádzame k mŕtvemu kanálu, ktorý slúži hlavne ak o prístav pre člny a malé lode. Jeho druhý breh tvorí parkovisko. Pomyselné centrum končí pravdepodobne tu, tak ďalej už nepokračujeme, ale stáčame to popri kanáli smerom k prístavu. Zopár chlapv tu renovuje staré člny, tak to chvíľu sledujume až pokým nás nevyruší nákladný vlak, ktorý prechádza cez križovatku za našimi chrbtami.
Zatúlame sa k prístavným skladom, oproti ktorým stoja bytovky až výjdeme opäť pri centre, kde sa už ráz budov mení. Popri vode, kde práve vykladajú špinavú postelnú bielizeň z výletnej lode sa dostávame až na námestie Jadranski Trg.
O ulicu ďalej je budova vlakovej stanice. Námestie pred ňou slúži ako autobusová stanica. Autobusov je tu plno a turistov tiež. Nad námestím je kostol Kapucínsky kostol Panny Márie Lurdskej z roku 1904, ale nie som vhodne oblečený, tak dnu nejdem. Chvíľu si ale oddýchneme na múriku pri kostole, ktorý je nad úrovňou námestia.
Prázdnymi ulicami pokračujeme na západ až sa náhodou dostaneme k malej miestnej tržnici. Tu si kúpime džús a minerálku a usudzujeme, že je už aj čas najesť sa. Cestou k autu nájdeme otvorenú pekáreň, kde si dáme spraviť bagety.
Najedení sa presúvame k autu, do navigácie volím Bratislavu a po výpadovke na Ljubljanu uháňame na slovinské územie. Na hraniciahc diaľnica končí a nasleduje 100 kilometrový úsek po okreskách. Konečne diaľnica a frčíme cez Slovinsko. Cestou si spomeniem, že pri Grazi je rodisko Arnolda, ale neviem si spomenúť na názov dediny. Vyrieši to jedna SMS na Slovensko. Do navigácie teda pridávame jednu medzizastávku. Thal je malá dedina, kde žije niečo cez 2000 obyvateľov a od Grazu je približne 3 kilometre. Dedina leží obkolesená lesmi a majú tu aj jazero Thalersee, kde sa chodil Arnold kúpať. Z Arnoldovho rodného domu je múzeum, pred ktorým si spravíme povinnú fotku a auto ideme odparkovať na parkovisko neďaleko jazera.
Prejdeme sa popri jazere, uvidíme aj čln, v ktorom sa Arnold s jeho vtedajšou ženou Mariou Shriver v roku 1985 po Thalersee člnkovali a tým našu krátku návštevu končíme.
Zároveň sa končí aj naša krátka dovolenka, ktorá mala nakoniec úplne iný priebeh, aký pôvodne mala mať, ale tak to nakoniec asi malo byť 🙂
Páči sa vám tento obsah?