SAE & Omán 2015

Deň 9 – Ras Al Jinz, Qalhat & Muscat

3.5.2015

Budík máme nastavený na 3:40, ale Janka sa budí už o pol štvrtej. Veci len nahádžeme do kufra a rýchlo sa prezlečieme. Auto preparkujeme na parkovisko a idem dnu kúpiť lístky.

IMGP8265.JPG IMGP8267.JPG

Ako sa blíži štvrtá hodina ranná, nazbiera sa nás do 20 ľudí, čo je pozitívne, keďže limit je tuším až 100. Aspoň sa nebudeme musieť tlačiť a bude to pekne komorné. Prechádzame cez budovu von, kde nás už čaká mikrobus a sprievodca, ktorý nás odvezie na neďalekú pláž. Ešte predtým, ako nastúpime nám sprievodca povie niekoľko slov, napr. aj o tom, že nemáme používať blesk, či držať sa spolu a ísť len za ním. Tiež nás upozorní na to, že práve nie je sezóna, tak sa môže stať, že žiadne korytnačky nenájdeme. Prichádzame na pláž. Vonku je ešte tam ako v rohu. Pod svitom mesiaca je vidno jamy, ktoré korytnačky vyhĺbili a aj ich stopy vedúce do mora. Sprievodca pozorne hľadá akékoľvek korytnačky, len za pomoci malého svetielka. Nakoniec sa mu podarí nájsť prvú malú, práve vyliahnutú korytnačku, ako sa nemotorne snaží dostať do mora.

IMGP8270.JPG

Postupne nájdeme ešte ďalšie štyri malé, ale po veľkej ani stopa. Vraciame sa k mikrobusu a sprievodca nám oznamuje, že ideme ešte na jednu pláž, ktorá je neďaleko. No, keďže práve nie je sezóna, ako nám spomínal, veľmi neveríme tomu, že práve tam nejaké ďalšie a hlavne veľké korytnačky nájdeme. Na druhej pláži ostávame čakať v skupinke pri mikrobuse a sprievodca sa ide pozrieť priamo na pláž, či tam nejaká bude. Na naše prekvapenie sa vráti a hovorí, že máme ísť za ním. A v tom sa pred nami objaví jedna veľká korytnačka, ktorá práve zahrabáva nakladené vajíčka. To trvá približne pol hodinu, pričom začína pomaly aj svitať. Teda, na všetko máme lepší výhľad, ako iba za svetla sprievodcovej baterky. Zrazu nastáva moment, kedy je piesku na vajíčkach podľa korytnačky dostatok a tak sa svižne vyštverá z jamy a namieri si to rovno do mora.

IMGP8277.JPG IMGP8307.JPG IMGP8308.JPG IMGP8315.JPG IMGP8319.JPG IMGP8321.JPG

Čo nás však prekvapilo bolo to, aká je rýchla. Ani sme sa nenazdali a už nám mizla pred očami v mori. Keďže sme celý čas zaujato pozerali na veľkú korytnačku, až po tom ako zmizla pod hladinou sme sa rozhliadli a zistili na akej peknej pláži to vôbec sme. Máme ešte cca pol hodinku, tak máme čas sa tu poobzerať.

IMGP8326.JPG IMGP8335.jpg IMGP8342.JPG IMGP8349.JPG

Cestou k mikrobusu ešte stihneme prehodiť pár slov so sprievodcom, od ktorého sa okrem iného dozvedáme, že korytnačky sa dožijú cca 80 rokov a trvá približne 25 rokov, kým dorastú do plnej dospeláckej veľkosti a potom znova prídu na tú istú pláž, aby mohli naklásť vajíčka. Čo je však smutné, približne z 1000 malých korytnačiek prežije a dorastie do takejto veľkosti jedna až dve. Veľa ich končí v klepetách krabov, ktoré každé ráno vyliezajú zo svojich skrýš a striehnu. Celá exkurzia trvala zhruba hodinu a pol a bola výborná – skvelý zážitok. Oplatilo sa nám kvôli nemu vracať tých skoro 200 km. Nakoľko je skorá ranná hodina rozhodneme sa, že sa ešte zastavíme na pláži, ktorú sme včera objavili 30 km od Rasa Al Jinz. Cestou ešte stretávame 3 ťavy, pri ktorých sa samozrejme musíme zastaviť ☺

IMGP8356.JPGIMGP8370.JPG IMGP8375.JPG

Na pláži sa chvíľu prechádzame popri rozbúrenom mori, ale nakoniec zvíťazí nevyspatosť a zaspávam. Janka ešte chvíľu pobehuje popri vode, no nakoniec aj ju premôže únava. A aj napriek tomu, že slnko je už dosť silné, spíme asi dve hodiny. Po zobudení sa chceme vykúpať, ale vlny sú veľké, berú so sebou aj nie celkom malé kamene, tak sa na to vykašleme.

IMGP8378.JPG IMGP8381.JPG IMGP8384.JPG IMGP8385.JPGIMGP8040.gif

Muscat je vzdialený iba 200 km, tak padne rozhodnutie, že sa môžeme ešte zastaviť a okúpať na pláži pri Bimmah Sinkhole. Nastavujem GPS súradnice a môžeme vyraziť na cestu do Suru, cez ktorú už piatykrát prechádzame tým istým policajným checkpointom. Tentokrát otvárame pri kontrole aj kufor. Všetko v poriadku. To, že sa policajt nejak dôkladnejšie neprehrabával tým bordelom v kufri je aj to, že ako prvá vac, na ktorú narazil, boli šatky z Muscatu, za ktoré nás pochválil. Prechádzame cez Sur a dostávame sa na diaľnicu na Muscat. Cestou si však všimneme peknú pláž a tak rýchlo meníme plán a schádzame do dediny. Sú tu aj plážové altánky, ktoré poskytujú tieň a to sa počíta. More je teplé a čisté (ako všade) a najviac ma prekvapí to, že už 30 metrov od brehu je plno krásnych rýb. Strávime tu asi dve/tri hodiny.

IMGP8400 - IMGP8402.jpg IMGP8403.JPG IMGP8405.JPG IMGP8413.JPG IMGP8414.JPG IMGP8415.JPG

Pri odchode len nahádžeme veci do auta, v ktorom je mimochodom už seriózny bordel. Veci sú vybalené z ruksakov a pohádzané po kufri a zadných sedadlách. Čiže sa vždy musíme dohrabať k tomu, čo potrebujeme ☺ Diaľnicou uháňame na Muscat, kam sa vraciame kvôli mešite sultána Qaboosa. Cestou na mňa prichádza náhla únava a ledva to ustojím, aby som za volantom nezaspal. Pred mestom už začíname byť hladní, ale vždy si všetko všimneme neskoro alebo k reštike nie je odbočka. Necháme to teda tak a zhodnotíme, že sa najeme niekde v hlavnom meste. V Muscate na nás opäť čakajú zápchy, ale k mešite sa úspešne dopracujeme. Parkujeme už na nám známom parkovisku a Janka si už tu zahaľuje vlasy a ja si dám dlhé nohavice. V roku 1992 Sultán rozhodol, že jeho krajina by mala mať svoju hlavnú mešitu. Rok nato prebehla architektonická súťaž a stavať sa začalo v roku 1995. Slávnostne ju otvoril samotný Sultán v roku 2001. Komplex mešity, ktorý pokrýva 40 tisíc metrov štvorcových, je vybudovaný na vyvýšenom pódiu v súlade s tradičnými ománskymi mešitami, ktoré boli postavené na vyššej úrovni ako ulica. Zmestí sa do nej až 20 000 veriacich. Vo vnútri sa ukrýva druhý najväčší koberec na svete. Ten tkalo vyše 600 iránskych žien 4 roky. Pri rozmere 70 x 60 metrov váži 21 ton a skladá sa z 1,7 miliardy uzlov. Nad kobercom sa týči 14 metrov vysoký luster. Ten je tiež druhý najväčší na svete 🙂 Brána je otvorená a vyzerá to nádejne, tak vchádzame dnu.

IMGP8431.JPG IMGP8432.JPG IMGP8434.JPG IMGP8435.JPG IMGP8442.JPG

Spravíme si pár fotiek na nádvorí a ako prichádzame už k dverám hlavnej modlitebnej miestnosti pýtajú sa ma či som moslim. Odpovedám, že nie. Odpoveď dostávame, že dnu môžu len muslimovia. Máme prísť zajtra. To už je tretíkrát, čo nám tu povedali, aby sme prišli zajtra. Táto mešita nám nie je súdená. Mne aspoň dovolia nahliadnuť spoza dverí a spraviť si fotku vnútra.

IMGP8446.JPG IMGP8447.JPG IMGP8450.JPG IMGP8454.JPG

Tak nič z toho. Pri mešite je hneď pumpa, tak aspoň môžeme dotankovať nádrž. Za pumpou objavíme reštauráciu, kde večeriame rybu s ryžou. Konečne po celom dni najedení.

IMGP8456.JPG IMGP8457.JPG

Cestou z reštiky sa zastavíme v Lulu hyperrmarkete, aby sme si doplnili zásoby vody a zároveň nakupujeme aj nejaké lokálne dary domov. Počas toho ako odchádzame už zapadá slnko a kým prídeme na pláž, ktorú na fóre akčníletenky.cz odporúčali na spanie,  je už dávno za horizontom. Pláž je mestská a ľudí je tu habadej.

IMGP8460.JPG IMGP8462.JPG

Druhý typ na spanie je istý beach resort, ale je to odtiaľto 23 km. No nič, ideme to skúsiť aj tak. Nakoniec to asi v budúcnosti bude nejaký rezort, lebo je to jedno veľké oplotené stavenisko. Pokračujeme ešte ďalej na pláž, prejdeme popri nej asi 10 km, ale všade je plno ľudí a žiadne vhodné miesto. Padne teda rozhodnutie vrátiť sa na tú pláž, kde sme boli predtým a skúsiť to teda tam. Vraciame sa teda 33 km naspäť. Medzičasom sa to tu celkom vyľudnilo, tak si ustelieme pod palmami v relatívnej tme. Keď sa nám už konečne podarí zaspať budia nás dvaja policajti na koňoch. „Spanie tu nie je dovolené“, hovorím ok, chápeme, odchádzame. Vezmeme spacáky a karimatky a hádžeme ich do auta k ostatným veciam. Strčím kľúč do zapaľovania, otočím ním, ale môj mozog nedokáže spracovať informáciu, ktorá sa zobrazí na palubovke a to, že je len 10:55. Až po chvíli si uvedomím, že nie je ani jedenásť a my sme nespali ani hodinu. Oči ma už totálne štípu od únavy, potrebujem akútne spať. Skúšame sa odviesť k mešite a zalomiť to niekde na parkovisku, ale je to tu príliš osvetlené. Pozeráme po mieste pri neďalekej Royal Hospital, ale tiež nič vhodné. Do GPS teda volím Nizwu, náš zajtrajší cieľ a dúfam, že po ceste na niečo natrafíme. Ako sa dostávame na výpadovku všimnem si, že ju lemuje krásny udržiavaný trávnik a určite je aj mäkký. Keď prichádzame k veľkému kruhovému objazdu za mestom, pri ktorom je parkovisko, je rozhodnuté. Je tu voľná udržiavaná trávna plocha lemovaná diaľnicami so živým plotom. Na okraji sú stromy a celkom výdatná tma. Janka síce piští, ale kto by nás už našiel alebo hľadal na takomto mieste. Za hlavou živý plot s cestou a pred sebou rozhľad na 400 metrov. Netrvá dlho a spím ako dudok až do svitania.