SAE & Omán 2015

Deň 8 – Wadi Bani Khalid & Al Mintarib

2.5.2015

Prvé spanie vonku dopadlo v pohode. Súvislý spánok bez jediného zobudenia. Vstávam za zvuku vĺn na to, že je už úplné svetlo. Janku ešte nechávam spať a zatiaľ sa pozerám koľko je vlastne hodín. 5 ráno. To sme teda dlho nespali. Ale cítim sa oddýchnuto a to je hlavné. Kým sa Janka zobudí, stihnem spraviť pár záberov a pomaly vyjde slnko.

IMGP7966.JPG IMGP7967.JPG IMGP7968.JPG

O chvíľu je už hore, tak berieme z auta ovocie čo máme na raňajky a igelit na pláž a ideme k vode. Na pláži vyrušíme niekoľko veľkých krabov, ktoré hneď ako nás zbadajú zalezú. Niektoré po chvíli naberú odvahu a premávajú sa hore dole po pláži dva metre od nás. Hodím im aj kúsok pomaranča a dokonca ho zjedia. Kúpeme sa a naberáme sily do dnešného dňa.

IMGP7978.JPG IMGP7991.JPG IMGP8005.JPG IMGP8011.JPG IMGP8024.JPG IMGP8026.JPG

Stanovíme si plán, čo by sme radi videli. Samozrejme korytnačky a potom plánujeme ísť popri pobreží pôjdeme na juh až na hranicu, kde začína púšť Wahiba Sands a tam to stočíme doprava smerom na Wadi Bani Khalid, kde sa chcem okúpať. Odtiaľ by sme radi došli do dedinky Al Mintarib na hranici púšte. A Janka by už konečne chcela vidieť ťavy 🙂 Balíme veci a opatrne odchádzame z pláže, aby sme nebodaj zasa nezapadli. O chvíľu sme na asfaltke, tak je nebezpečenstvo zažehnané.

IMGP8028.JPG

Prichádzame k odbočke na Ras al Jinz a onedlho už sme máme na dohľad múzeum so vstupom. Pred parkoviskom je však spustená závora. Z búdky vyjde ujo a hovorí nám, že teraz je zatvorené a treba prísť na deviatu večer. Nič sa nedá robiť, tak si dáme otočku a narýchlo upravujeme plán. To znamená, že namiesto toho aby sme dnes pokračovali do vnútrozemia, sa sem budeme (chceme) musieť vrátiť. Pôvodný plán na dnes teda zostáva takmer nezmenený, len nás čaká 2 krát toľko kilometrov + zajtra ďalšie. Ale na to radšej teraz ani nemyslím. Pokračujeme teda po ceste popri arabskom mori. Sem tam ide niekto v protismere alebo nás obehne, takže sme takmer neustále na ceste sami. Chvíľu ide cesta asi 50 metrov od mora a keď sa naskytne už tretia odbočka na pláž, tak už tie pohľady na more a prázdne pláže nevydržíme a parkujeme auto vedľa cesty. Pred chvíľou sme sa kúpali, navyše tu sú dosť silné vlny, tak to zostáva iba v rovine chodenia popri vode.

IMGP8029.JPG IMGP8037.JPG IMGP8098.JPG IMGP8106.JPG

Pokračujeme, ale ďaleko sa nedostaneme a zasa stojíme. Pred dedinkou Al Khabbah si spravíme pauzu na pár fotiek člnov miestnych rybárov.

IMGP8107.JPG IMGP8108.JPG IMGP8111.JPG IMGP8112.JPG IMGP8113.JPG IMGP8114.JPG

Netrvá dlho a schádzame z pobrežnej cesty a mierime do vnútrozemia. Ubehne ďalších 10 minút jazdy a zrazu z ničoho nič ťavy. A rovno tri. Auto nechávame naštartované. Keby som vypol klímu, je v ňom do minúty sauna. Z rozumnej vzdialenosti fotíme ťavy, ale tým sa to asi príliš nepáči, tak odchádzajú. Vchádzame do  dedinky Jalan Bali Buani. Hneď na začiatku je supermarket, tak dopĺňame zásoby ovocia a džúsu.

IMGP8118.JPG IMGP8127.JPG IMGP8130.JPG IMGP8136.JPGIMGP8144.JPG

Po hlavnej ceste pokračujeme ďalších 75 kilometrov, počas ktorých stretneme ďalšie ťavy. Kúsok za odbočkou na Wadi Bani Khalid je vybudovaný ohradený park s vysadenými palmami, sú tu altánky, preliezky a toalety. Dávame si tu krátku pauzu, ale vzduch je tak neuveriteľne horúci, že sa po piatich minútach vraciame do auta.

IMGP8148.JPG IMGP8150.JPG

Pred nami sa začínajú dvíhať hory a cesta je čím ďalej, tým viac kľukatá. S kopcami začínajú aj pekné výhľady, tak opäť stojíme. Wadi Bani Khalid je ďalší menší kaňon, z ktorého hornej časti vyviera podzemný prameň a je tu niekoľko jazier na kúpanie. Vďaka tomu je tu uprostred vyprahnutých hôr silná vegetácia.

IMGP8161.JPG IMGP8163.JPG IMGP8164.JPG IMGP8171 - IMGP8173.jpg

Kaňon leží na druhej strane kopca. Najprv pár serpentín do kopca, potom z kopca a o chvíľu sme už v strede dediny. Tú prejdeme celú až na jej druhý koniec tam, kde som mal súradnice. Stojíme v strede betónovej cesty a naokolo nič nevyzerá, že jazerá by mali byť práve tu. Cesta pokračuje ďalej, ale dá sa ísť aj odbočkou, ktorá je asi 200 metrov naspäť. Rozhodneme sa ísť tade s tým, že uvidíme, kam nás to dovedie. Prejdeme ponad dedinu, potom strmým kopcom dole a už vidíme vyschnuté koryto, ktoré je neklamným znakom toho, že ideme správne. Prejdeme ešte asi kilometer, až prichádzame na koniec cesty. Je tu zaparkovaných niekoľko áut a zopár turistov. Tak sme to nakoniec trafili. Tentokrát sa snažíme na nič nezabudnúť a berieme aj vodu. Po pol kilometri si spomenieme, že sme zabudli kameru 🙂 Pár minút chôdze a sme pri prvých jazerách. Dokonca tu vybudovali aj reštauráciu. Ale práve zíva prázdnotou.

IMGP8177.JPG IMGP8178.JPG IMGP8182.JPG IMGP8183.JPG

Betónový chodník končí a pokračuje sa už po kameňoch. Ideme ešte kúsok a dostávame sa k malému jazierku medzi skalami. Ďalej sa nám už nechce, tak sa pripájame k ostatným a ideme sa konečne schladiť. Voda je ideálna, nie príliš studená, aby som sa odhodlával 10 minút, ani príliš teplá, aby človeka dostatočne neosviežila.

IMGP8188.JPG IMGP8186 - IMGP8187.jpg IMGP8191.JPG IMGP8192.JPG IMGP8193.JPG

Musíme si strážiť čas. Slnko zapadá skoro a k púšti chceme určite dôjsť ešte pokým svieti. Ani sa príliš neutierame, lebo kým sme pri aute, sme od slnka takmer úplne suchí. Naspäť už nám navigáciu netreba, tak to ide celkom rýchlo.

IMGP8199.JPG

Len na klesaní z kopca vidíme, ako to niekto nedobrzdil a vletel pod kamión pred ním. Okolo je asi 10 ľudí, ale vyzerá to že nikomu sa nič nestalo. Auto malo dlhú kapotu, tak sa zadok kamióna nedostal ku kabíne. Keby tam bolo nejaké menšie auto asi by to nebol pekný pohľad. O pár minút sme na hlavnej a pokračujeme na západ. Prichádzame do mestečka Bidiyah. Navigácia ma pošle do jednosmerky, kde na mňa všetci blikajú. Otáčame sa a druhou ulicou sa už dostávame na správnu cestu. Z mestečka plynulo prechádza dedinka Al Mintarib, ktorá leži na hranici púšte. K dunám vedie prašná cesta. Neohrozene sa na ňu vydáme, ale po chvíli na nej začína byť dosť piesku a po skúsenosti z dnešnej noci to radšej otočím. Parkujeme a k dunám sa vydávame po svojich.

IMGP8200.JPG

Neprejde ani minúta a okolo nás ide jeden domáci na Toyote Land Cruiser. Pýta sa či ideme k dunám, a ja že hej a zo srandy sa spýtam, či nás tam nevezme. “Jasné, nasadajte” a už aj sedíme v kabíne a uháňame k púšti. Neďaleko je ohrada, kde je vnútri ťava, tak nás najrpv vezme k nej, aby sme si ju pozreli. Sme neďaleko dún, tak čakám, že každú chvíľu zastaví a my sa pekne poďakujeme, ale namiesto toho to namieri kolmo na duny, kde je pekné stúpanie a plným plynom sa štveráme hore. Zastaví, ale keď sa chce opäť rozbehnúť, kolesá točia naprázdno. Tak vystupujeme a náš nový kamoš zatiaľ sfukuje gumy. Teraz sa už rozbehne bez problémov. Na hrebeni sa otočí a pýta sa nás či nás vezme dole. Poďakujeme sa a odmietame, hovorím mu, že naspäť sa už vrátime peši.

IMGP8202.JPG IMGP8204.JPG IMGP8208.JPG IMGP8211.JPG IMGP8212.JPG IMGP8215.JPG IMGP8217.JPG IMGP8241.JPG IMGP8243.JPG IMGP8248.JPG

uae_oman_2015_spolocna_2

Stihli sme to len tak tak, slnko začína pomaly zapadať. Prechádzame sa po dunách, slnečné lúče končia a opäť nastáva tá večerná šeď. Vraciame sa teda k autu. Cestou stretneme rodinku na toyote, ktorú vo väčšej vzdialenosti s peknými rozostupmi nasledujú tri ťavy, ktoré prejdú pár metrov od nás.

IMGP8254.JPG IMGP8256.JPG

Celý deň na ovocí sa začína prejavovať škvŕkaním v bruchu, tak sa zhodneme, že to zapicheneme do prvej reštaurácie. Na konci dediny jednu nachádzame. Parkujeme a usadíme sa. Sedíme asi 2 minúty, keď sa brutálne zatiahne a začne duť silný vietor, že sa až plastový nábytok prevracia. Vietor so sebou nesie piesok, tak sa upraceme dovnútra, kde nám obsluha pustí klímu. Vyberáme si na náhodu a vyberáme si dobre. Mäsko bolo vynikajúce. Po večeri nám ešte ako pozornosť prinesú čaj, tak aj nechávame vyššie sprepitné 🙂

IMGP8259.JPG IMGP8260.JPG IMGP8262.JPG

O deviatej chceme stihnúť korytnačky, tak je čas ísť. Volíme preto rýchlejšiu variantu cesty vnútrozemím namiesto pobrežia, ktorá má len 165 kilometrov. Cestou vidíme prvý a posledný výtlk na ceste, do ktorého samozrejme vletím. V Ras al Jinz sme o 9:10. Cellí natešení, že konečne uvidíme korytnačky ma schladia zamestnanci pred vchodom, že exkurzia začala o deviatej a ideme neskoro. Sklamaní sa teda pýtame kedy je ďalšia. Zajtra o štvrtej ráno. Čo už, keď sme sa sem toľko kilometrov vrátili, tak to chceme vidieť. Teší nás aspoň to, že na rannej exkurzii je dovolené fotiť a bude aj vidno. Už nemá zmysel nikam chodiť, tak auto parkujeme 10 metrov od cesty neďaleko vstupu do múzea. Rozložíme si karimatky a spacáky a ideme spať.