Japonsko 2016

Deň 8 – stopover v Istanbule

14.10.2016

Cez tento let sa mi absolútne nedarí spať, takže stihnem vidieť až dva filmy. Vďaka skoršiemu odletu v Istanbule pristávame už pred štvrtou ráno. Takto skoro do mesta ešte nemá zmysel ísť, tak sa necelé dve hodiny túlame po letisku. Majú tu aj úschovňu batožiny, kde sa ruksakov veľmi radi zbavíme.

turkey_istanbul_2016_huawei_p8lite_0001

V zmenárňach s blbým kurzom mením nevyhnutnú dvacku na cestu do mesta a drobné výdavky a o šiestej sme už vo vozni. Po pol hodine jazdy vystupujeme na Aksaray, ale vonku je stále úplná tma a k tomu aj pekná kosa.

turkey_istanbul_2016_huawei_p8lite_0002

istanbul_2016_0002.JPG istanbul_2016_0003.JPG

Neďaleko sa už otvára pár obchodov a my sa peši prejdeme na zastávku električiek. Kupujeme dva žetóny a za brieždenia míňame Modrú mešitu aj Hagiu Sofiu a cez Galatský most prichádzame až na Karakoy, kde vystupujeme.

istanbul_2016_0004.JPG istanbul_2016_0005.JPG

Na moste sa už schádzajú rybári a pomaly začína vychádzať slnko. Od predavača s typickým vozíkom si kupujeme dva teplé praclíky (Simit) ako prvé kolo raňajok a zostaneme na moste pozrieť si východ slnka.

istanbul_2016_0009.JPG istanbul_2016_0010.jpg istanbul_2016_0013.JPG istanbul_2016_0015.jpg istanbul_2016_0017.JPG

Keď už sme v tej Európe, prečo sa nechvíľu nevrátiť späť do Ázie? Z Eminönü teda nasadáme na loď a prevezieme sa cez Bospor okolo vlakovej stanice Haydarpaşa na Kadıköy.

istanbul_2016_0018.JPG istanbul_2016_0020.JPG

Slnko už svieti ale od vody sem tam zafúka studený vietor. V zmenárni chcem zmeniť ďalšiu dvacku, podávam mu padíka a hovorím že len 20, ale 0 bodov, mení mi celú 50tku. Vydáme sa hľadať kumpir v okolitých uličkách, ale bez úspehcu. Nakoniec ho konečne nájdeme, ale vraj je ešte skoro, že treba tak hodinku počkať. Skončíme teda na čerstvej bagete s balkánskym syrom. Po jedla sa presúvame o ulicu ďalej, kde sa usadíme na slnkom zaliatej terase a objednáme dve silné turecké kávy z džezvy. Slnko nás spolu s kávou pekne vyhreje, tak sa vraciame do prístavu a loďkou “domov” do Európy.

turkey_istanbul_2016_huawei_p8lite_0005

istanbul_2016_0024.JPG istanbul_2016_0025.JPG istanbul_2016_0028.jpg

Chvíľu sa ešte potúlame okolo vody a odtiaľ k stanici Sirkeci. Janka tu nakúpi zopár magnetiek a môžme pokračovať. O chvíľu sme už na Sultanahmete pred Hagiou Sofiou. Dokopy nikto tu nie je, zato policajtov dosť. Prejdeme sa k modrej mešite, že sa teda pozrieme dnu keď sme už tu, ale až do pol druhej sú modlitby. No tak niekedy inokedy.

istanbul_2016_0032.JPG istanbul_2016_0033.JPG istanbul_2016_0034.JPG

Prejdeme sa uličkami poza mešitu až prichádzame k Theodosiusovmu obelisku, kde sa v januári odpálil samovražedný atentátnik a zabil 13 turistov.

istanbul_2016_0036.JPG istanbul_2016_0037.JPG istanbul_2016_0038.JPG istanbul_2016_0039.JPG

Cez park prejdeme na hlavnú ulicu Divan Yolu a tu sa rozhodneme nadviazať na naše pátranie po Kumpire. Inak osvedčilo sa mi to ako rýchlo a účinne schladiť doterné otázky obchodníkov, či si nejdeme dať k nim kebab. Vždy som sa len spýtal “Kumpir?” a oni len smutne odpovedali “no kumpir”. Teraz mi to už nedalo a po zamietavej odpovedi som sa spýtal, že či teda nevie, kde ho majú. Len sa pozrel smerom za mňa, začal v duchu rátať a potom mi oznámil, že šiesty obchod vľavo. A naozaj ho tam mali 🙂 Tak na obed teda máme roztlačený plnený zemiak, ktorý zas niekoľko rokov neochutnám.

turkey_istanbul_2016_huawei_p8lite_0011

Kumpir nám dal zabrať, tak ho ideme vychodiť na Grand Bazaar. Cestou si konečne si kúpime tabak a uhlíky do vodnej fajky a už aj prichádzame ku vchodu. Tu sa tiež ukazuje jedno z opatrení proti atentátom a každý kto ide dnu je preskenovaný ručným skenerom. V Grand Bazaare je možné kúpiť takmer všetko. Je to jeden z najstarších komplexov krytých tržníc na svete vôbec. Má viac ako 60 krytých pasáží, v ktorých je vyše 4000 obchodov. A to všetko na ploche 36 hektárov. Prejdeme si len malú časť z neho, stále sa chodia modliť , tak nie všetky obchody sú otvorené.

istanbul_2016_0042.JPG istanbul_2016_0044.JPG istanbul_2016_0046.JPG istanbul_2016_0043.JPG

Aj tak sme sa nechystali nič kupovať, tak sa pomaly vymoceme von a vydáme sa peši na Aksaray. Tu je na rozdiel od rána, kedy sme tu boli skoro úplne sami, teraz niekoľko stoviek ľudí.

istanbul_2016_0050.JPG

Metro na letisko je tiež plné, skoro celú cestu stojíme. Na letisku je kontrola už pri vstupe do terminálu. Berieme ruksaky z úschovne a fičíme na pasovku a oficiálnu kontrolu. Tu turci trochu nestíhajú s lavórikmi a navyše donútia rusov vyhodiť dve fľaše Captaina Morgana, ktoré síce kúpili na letisku, ale v obchode im nedali správnu igelitku. Tí ich na protest vylievajú do koša na odpadky. Zvyšný čas do odletu sa pokorzujeme po letisku, zájdeme na terasu a do duty free.

turkey_istanbul_2016_huawei_p8lite_0015

Gate máme tradične na úplnom konci letiska a lietadlo tiež, lebo k nemu busom ideme asi 10 minút. Nasleduje už iba let do Budapešti, kde nás dajú sedieť každého úplne inde a to je koniec ďalšieho našeho výletu.

turkey_istanbul_2016_huawei_p8lite_0017

turkey_istanbul_2016_huawei_p8lite_0020