30.4.2014

Dnes nás čaká Gibraltar, na ktorý sme obaja veľmi zvedaví. Hneď pri penzióne je na rohu kaviareň, kde robia aj raňajky. Menu je opäť iba v španielčine, tak si objednávame jednoducho ukázaním na vedľajší stôl, kde práve jedna staršia dáma raňajkuje pečivo s džemom. K tomu samozrejme kávu. Po raňajkách ešte skočíme do supermarketu o ulicu vedľa a kupujeme si vodu.

IMGP2212.JPG IMGP2213.JPG

Vraciame sa okolo kaviarne a na ulici, po ktorej sa vyberáme ďalej je teraz rozložených niekoľko desiatok stánkov s oblečením. Po pár metroch míňame budovu miestneho trhu a keď už ideme okolo, tak sa pozrieme aj dnu. Pravouhlými ulicami, ktoré sa podobajú ako vajce vajcu sa dostávame až na námestie, ktoré rozdeľuje hlavná cesta a odkiaľ je už pekne vidieť gibraltarskú skalu.

IMGP2215.JPG IMGP2218.JPG IMGP2221.JPG IMGP2223.JPG IMGP2228.JPG IMGP2229.JPG

Ponad cestu sa dostaneme cez priechod a k hranici to už je pár metrov. Ako sa blížime k hranici výrazne sa zvyšuje počet ľudí na ulici.

IMGP2230.JPG IMGP2237.JPG

Čakal som aj nejakú kontrolu, ale v podstate pas ukážeme len za chôdze a nikto nič nekontroluje. Ako výjdeme z búdky sme už vlastne v Gibraltari a prichádzame k letisku. Letisko križuje jedinú cestu, ktorou sa dá do Gibraltaru dostať. Funguje tu klasický semafor ako na železničnom priecestí a máme naozaj štastie, lebo je práve červená a na dráhe pristáva lietadlo Monarch airlines. Lietadlo pristane, závory sa zdvihnú a my spolu s ďašími desiakami ľudí prechádzame cez ranvej do samotného Gibraltaru.

IMGP2241.JPG IMGP2248.JPG IMGP2258.JPG IMGP2260.JPG

Španielčinu strieda angličtina, eurá libry a pekné počasie mraky, ktoré skala doslova priťahuje. Prechádzame okolo typickej anglickej telefónnej búdky a onedlho sa dostávame do samotného centra na Casemates Square. Tu začínajú povestné Liquor Stores, teda obchody s alkoholom bez dane a kopy a kopy turistov.

IMGP2265.JPG IMGP2266.JPG IMGP2275.JPG IMGP2277.JPG IMGP2279.JPG IMGP2283.JPG

Z námestia sa vyberáme ako inak po preplnenej Main Street. Postupne míňame budovu parmalentu aj katedrálu Panny Márie, do ktorej sa aj pozrieme.

IMGP2287.JPG IMGP2288.JPG IMGP2289.JPG IMGP2291.JPG IMGP2293.JPG IMGP2297.JPG IMGP2302.JPG IMGP2304.JPG IMGP2310.JPG IMGP2313.JPG IMGP2314.JPG

Našim hlavným cieľom je však gibraltarská skala, tak sa príliš nezdržujeme na hlavnej ulici, ale pokračujeme ďalej k dolnej stanici lanovky. Prechádzame popod staré hradby a onedlho už prichádzame k veľkému parkovisku, ktoré veští prítomnosť spomínanej stanice. Hneď nám udrie do očí dlhá rada. Nemáme na výber, na skalu chceme ísť, tak nám nezostáva nič iné, len sa do nej postaviť. Teda ja nie, ale postavím tam Janku a ja sa vraciam na Main Street do zmenárne, aby sme tú lanovku aj mali čím zaplatiť. V zmenárni mením 50€ a v tom mi príde od Janky SMS, že sa mám ponáhľať, lebo už je skoro pri pokladni. Tak sa teda ponáhľam a nakoniec sa ukáže, že zbytočne, lebo za zákrutou sa ešte rada kľukatí ako na letisku. Aspoň máme dosť času civieť na tabuľu s cenami a 10 minúť rozmýšľať nad tým, prečo sú v stĺpci 2 a 4 za rovnaké služby iné ceny. Až po tých 10 minútach si vlastne všimneme, že v dvoch stĺpcoch su ceny v librách a v ďalších v eurách. Takže som ani nemusel ísť do tej zmenárne. Ale na druhú stranu, za 50€ som v zmenárni dostal 42 libier, pričom kupujeme dva lístky po 18.50 a v eurách by chceli po 25.90€. Koniec koncov to až také zbytočné nebolo. Konečne sa dostávame na radu a po kúpení lístkov pokračujeme do budovy stanice, kde si všímame prvé varovné tabule o zákaze kŕmenia opíc pod hrozbou pokuty 500 libier.

IMGP2316.JPG IMGP2317.JPG IMGP2319.JPG

Jedna lanovka odchádza a do tej ďalšej sa už určite zmestíme. To sa aj stáva realitou a pomaly sa vydávame na niekoľko minútovú cestu hore s úžasnými výhľadmi. Prichádzame do vrchnej stanice a všímame si prvé z voľne žijúcich Makakov Magot/Magotov bezchvostých. Sú to jediné voľne žijúce opice v Európe. Človek nevie či sa má skôr pozerať na opice alebo užiť si ten excelentný výhľad. Kúsok od lanovky sa nachádza takmer 360 stupňová vyhliadka, kde tiež polihuje zopár opíc. Jediné negatívum je, že východná strana, kde je Stredozemné more, je celá pokrytá mrakmi. Ale na západ od skaly je obloha krásne čistá a na ten výhľad sa nevieme vynadívať. Chvíľu nato sme svedkami, ako jedna z opíc zahliadne v otvornej taške jednej ženy lesklý obal a v momente sa zdvihne zo zeme, vyskočí žene na chrbát a rukou si z tašky vyberie keks a na zábradlí si ho distingovane otvorí a pokojne zje. Strávime tu takmer 15 minút, kedy usúdime, že sa musíme pozrieť aj ďalej.

IMGP2325.JPG IMGP2347.JPG IMGP2377.JPG IMGP2387.JPG IMGP2389.JPG IMGP2393.JPG IMGP2419.JPG

Z vyhliadky zostúpime trocha nižšie a vyberieme sa na protiľahlý kopec, ale vyzerá to, že tu nič extra nie je. Schádzame teda opäť na cestu, kde sa ľudia musia každú chvíľu vyhýbať dodávkovým taxíkom a postupne schádzame k jaskyni Sv. Michalea.

IMGP2429.JPG IMGP2439.JPG IMGP2445.JPG IMGP2456.JPG IMGP2464.JPG IMGP2465.JPG

Treba podotknúť, že Janka nikdy v živote v jaskyni nebola a je celkom vtipné, že do prvej sa dostala až v Gibraltáre, keď ich na Slovensku máme niekoľko. Každopádne jaskyňa to je rozsiahla, v najväčšej „miestnosti“ je dokonca aj pódium a niekoľko desiatok stoličiek pre publikum. Je tu aj príjemne chladno ako to v jaskyniach býva, až sa nám nechce naspäť do toho tepla.

IMGP2472.JPG IMGP2479.JPG IMGP2480.JPG

Pri východe jaskyne je opäť niekoľko opíc a zopakuje sa tu scéna s drzou opicou, ktorá zasa inej žene ukradne z tašky nejaké čipsy.

IMGP2481.JPG IMGP2484.JPG IMGP2488.JPG IMGP2492.JPG IMGP2498.JPG

Rozhodujeme sa ísť pomaly naspäť dole, predsa len nie je to najbližšie a cestou by sme mali naraziť aj na miesto, kde by sa mali opice najviac zdržiavať, ale keď sa tam dostaneme, sú tam asi iba tri. Nič to, pokračujeme v zostupe do mesta v sandáloch a v horúčave bez vody. Vychádzame pri botanickej záhrade a cestu si skrátime cez park, kde je aspoň nejaký tieň. Dostávame sa k obytným domom a o kúsok ďalej prechádzame popri dolnej stanici lanovky.

IMGP2502.JPG IMGP2504.JPG IMGP2505.JPG IMGP2506.JPG

Sme naspäť v centre a celkom sme vyhladli, najesť sa je ten najlepší možný nápad. A keďže sme v Gibraltare, do uváhy prichádzajú jedine Fish’n’chips.

IMGP2508.JPG IMGP2509.JPG IMGP2513.JPG

Po jedle si ešte chvíľu oddýchneme na lavičke a ulicami okolo Main Street sa vraciame na námestie Casemates Square. V obchode si kupujeme litrovku J&B scotch whisky za 9,50 a magnetku ako suvenír. Na námestí je rozložené pódium a sú tu nejaké dievčenské tanečné skupiny, tak sa chvíľu pozrieme ako im to ide aj nejde a vyberáme sa smer letisko. Pri letisku nás napadne, že by sme ešte chceli vidieť pristávať lietadlo, ale až po 10 minútach, čo si tam tak sedíme na lavičke na slnku, ma vlastne napadne opýtať sa stráže, že kedy nejaké lietadlo pristane 😀 A pristane zajtra o 11:00 😀 To tu už nebudeme, tak môžme ísť. Ešte sa raz obzrieme za skalou a vstupujeme do hraničnej búdky, kde opäť nikto nič nerieši. Pašovanie tu musí byť veľmi jednoduché.

IMGP2514.JPG IMGP2516.JPG IMGP2518.JPG IMGP2522.JPG IMGP2523.JPG IMGP2525.JPG IMGP2528.JPG IMGP2534.JPG

Cez námestie sa vraciame na izbu, kde si otvoríme druhú fľašku vína a naordinujeme si oddych až pokým nepôjdeme spať.

IMGP2536.JPG IMGP2537.JPG