Atény & Santorini 2015

Deň 7 – Santorini

31.7.2015

Zobúdzame sa do nášho posledného dňa na Santorini. To znamená, že do jedenástej treba vypratať izbu, čiže nemá zmysel niekam na hodinu-dve chodiť a potom sa rýchlo baliť. Tak sa v kľude najeme, pobalíme a o jedenástej odovzdávame kľúče. Namierené máme na najvyšší vrch ostrova Profitis Ilias, okolo ktorého sa tri dni pohybujeme. Zo smeru od Perissy k nemu vedia taká nenápadná odbočka na cestu, ktorou sa dostaneme do dediny pod kopcom. Odtiaľ už vedie kľukatá cesta na vrchol s krásnymi výhľadmi na ostrov. Musíme jednoducho zastaviť.

santorini_2015-0098.jpg

Po ďalších pár zákrutách sa dostávame až na vrchol, odkiaľ je vidieť aj na letisko, kam o pár hodín budeme musieť aj my.

santorini_2015-0100.jpg santorini_2015-0102.jpg santorini_2015-0104.jpg santorini_2015-0107.jpg

Vynadívame sa do sýtosti a vymýšľame kam teraz. Spomeniem si na jednu reštauráciu, ktorú som videl cestou k červenej pláži, tak sa zhodneme, že by sme tam mohli zájsť na kávu. Tak aj zájdeme. Je tu parádny výhľad a cena kávy 3,50 € tomu zodpovedá 🙂

santorini_2015-0109.jpg santorini_2015-0110.jpg

Na obed sa naposledy vyberáme do Perissy. Zákazníci reštaurácie môžu zdarma využívať lehátka aj so slnečníkmi, ktoré jej patria, čo je pre nás, keď dnes potrebujem zabiť čas ideálne.

santorini_2015-0113.jpg

Naobedujeme sa a presúvame 30 metrov na pláž. Zvyšok poobedia sa kúpeme a dočítavame posledné články z časopisov. Na pláži je aj sprcha, tak zo seba zmývame soľ a na slnku máme plavky suché raz dva. O šiestej vraciame štvorkolku a berieme si ruksaky z recepcie. Na autobus do Firy čakáme asi 10 minút. Prichádza úplne plný a stojíme v uličke. Približne v polovici cesty sa zázračne uvoľnia dve mieste práve pri nás tak sedíme 🙂 Vo Fire vystupujeme na autobusovej stanici, ktorú predstavuje vyasfaltovná plocha o rozmeroch asi 25 x 30 metrov, odkiaľ prichádzajú a odchádzajú všetky autobusy. Treba poznamenať, že na dopravu po ostrove sa používajú diaľkové typy autobusov a stanica má spoločný vchod a východ. Na tomto malom priestore tu autobusy cúvajú, otáčajú sa a medzi ne chodia ľudia. Na autobus čakáme asi 20 minút a našťastie nejde plný. Na letisko prichádzame okolo ôsmej, máme vyše 4 hodín času do odletu. Sú tu dve kaviarne, kde robia aj jedlo, tak ideme zabiť čas tam. Na večeru máme pizzu.

santorini_2015-0114.jpg

Odlet je plánovaný na pol jednu ráno a prílet do Atén na pol druhú. Domov letíme až večer o šiestej a aj keď sme s tým počítali, príliš sa nám na letisku spať nechce. A vtedy ma to napadne. Veď vlastne máme na Hotel Tonight ešte 51 €, ktoré som neminuli. Rýchlo teda pozerám ponuku a za 59 € je tu Hotel Parnon. Ten sa nachádza iba 500 metrov od stanice metra Omonia. A stanica metra Omonia sa nachádza asi 7 minút peši od Syntagmy, kde nás vyhodí bus z letiska. Toto obrovské šťastie si však vyberá svoju daň. Na Jankinom mobile je totiž prihlásené jej konto. To by bolo v poriadku, odhlásim sa a prihlásim seba. Len by som si musel pamätať heslo. Po pár neúspešných pokusoch mi konto zablokujú. Snažím sa teda cez web vygenerovať nové heslo, ale nechodí mi žiadny mail. Už to vyzerá beznádejne keď maily zrazu prídu. Podarí sa mi teda nastaviť nové heslo, úspešne sa prihlásiť a spraviť rezerváciu. O chvíľu mi iba pípne SMS, že mi z karty odišlo 8 €, ktoré boli rozdielom medzi cenou a mojim kreditom a našu myseľ zaplaví myšlienka, že nemusíme spať na lavičke, ale budeme spať v čistej posteli a dokonca si budeme môcť dopriať sprchu. Tak konečne ma Hotel Tonight zachránil v tej pravej chvíli. Na toto som ho šetril rok a pol 😀

santorini_2015-0116.jpg

Pizzu sme dojedli, vodu dopili a už je nám tu blbé sedieť, tak odchádzame. Zvyšný čas presedíme na obrubníku pred letiskom. Pred pol dvanástou sa konečne rozhýbeme a postavíme sa do rady na kontrolu. Tá mi príde celkom lajdácka. Na letisku majú na poschodí super terasu, odkiaľ je výhľad na letiskovú plochu a dráhu, tak tu zabíjame posledné minúty.

santorini_2015-0117.jpg santorini_2015-0119.jpg

Presúvame sa ku gateu. Keď už to vyzerá, že už už pôjdeme do lietadla zahlásia pol hodinové meškanie. Také hromadné posadanie si na zem som dlho nevidel. Po cca 20 minútach sa konečne otvoria dvere. Sedíme vpredu, tak sme vonku medzi prvými. Až tu si uvedomím, že mi chýba mobil. Rýchla analýza spomienok kedy som ho naposledy videl. Pri kontrole. Vysvetľujem personálu, že mi chýba mobil, že som hneď späť. Pri kontrole už nikto nie je, všetci sú zalezení v kamerovej miestnosti, tak im tam klopem, či nenašli mobil. Nikto nič. Pozerám okolo seba a potom ma napadne, že možno zostal v tej plastovej prepravke. Tak sa pýtam chlapíka od kontroly, že či môžem prejsť von za kontrolu a kuknúť si tie prepravky. Povie mi rob si čo chceš a odíde preč. No tak ok, pozerám jednu prepravku za druhou a v tretej odspodu mobil. Hurá.