8.7.2008
O desiatej opúšťame hotel a prechádzame cez park na Stefan Cel Mare, kde nastupujeme na trolejbus a vezieme sa 1 zastávku. Ukáže sa, že sme mohli vystúpiť až na tretej. O chvíľu nastupujeme do maršrutky, platíme 2 LEI na osobu a za pár minút už sme na severnej autobusovej stanici, odkiaľ odchádza väčšina autobusov na ukrajinu.
Nastupujeme do autobusu, z toho nás ale o chvíľu vyháňajú, lebo máme lístky až na ďalší. Kupujeme si dve minerálky a nastupujeme už do toho správneho.
Cestovať na moldavských cestách je naozaj zážitok. Autobus sa stále trasie a iba občas nastane situáciu, že na ceste nie sú diery. Prvú prestávku máme v meste Causceni, kde nám udrie do očí názov Fastfood, Hotdog a Pizza.
Nakoniec nemajú ani jedno. Kupujeme si teda až na moldavských hraniciach čipsy a nejakú ruské koláčiky. Na ukrajinských hraniciach stojíme dlho. Do imigračnej karty zabudneme napísať miesto nášho pobytu, tak si nás volajú do búdky a pýtajú kam ideme, koľko máme peňazí a ako dlho na ukrajine budeme. Komunikácia je celkom vtipná, keďže my nevieme po rusky a oni zase po anglicky. Po 160 kilometroch a 6 hodinách prichádzame do Odessy. Meníme 100 EUR a snažíme sa zistiť, akým autobusom sa dostaneme k hotelu. Nakoniec si beriem taxík, starý žigulák za 40 hrivien a vystupujeme rovno pred hotelom Passaž.
Recepčná v hoteli má prízvuk, vďaka ktorému jej nie je vôbec rozumieť a keď ju poprosím aby to zopakovala začne sa tváriť urazene. Platíme 523 hrivien za dve noci za izbu prvej kategórie (iba studená voda).
Voda nám nakoniec v sprche nešla do konca pobytu, takže sa umývame v umývadle. Treba však povedať, že hotel je veľmi pekný.
Večer si ideme kúpiť lístky do Kyjeva na štvrtok. Na stanici asi vyzeráme dosť bezradne. Prihovára sa nám jedna pani a spýta sa nám na všetko ohľadom vlaku a nakoniec nám ešte aj nájde zmenáreň. Za dažďa sa vraciame do hotela a chvíľu pozeráme TV.