2.5.2013
Na obrovskej posteli sa nám spalo vynikajúco. Deň začíname kávou a raňajkami. Zbalíme sa, odubytujeme a ruksaky si nechávame tu. Z hostela máme namierené na námestie Slobody. Fúka celkom chladný vietor, tak chvíľu rozmýšľame nad návratom, aby som si obliekol rifle a dal si tenisky. Zavrhnem to však, mikina mi musí stačiť, ak nie vrátime sa neskôr. Chvíľu sa ponevierame okolo budovy opery, ktorá ma fascinuje tak, ako všetky jej podobné stavby.
Prechádzame cez park Ševčenko a ani sa nenazdáme sme už na námestí, kde si robíme nejaké fotky. Dominantou námestia je socha Lenina, od ktorej prechádzame k Deržprom.
Deržprom je súbor budov v konštruktivistickom štýle. Boli navrhnuté architektmi Serafimovom, Kravetsom a Felgerom a postavené iba za tri roky. Dokončené boli v roku 1928, čo ich v tej dobe zaradilo na prvé miesto v priestorovosti monolitických stavieb. Použitie betónu a spojovacích chodieb medzi nezávislými budovami bolo na tú dobu niečo extrémne inovatívne.
Niekoľko zaujímavostí:
- Výška budov je 63 metrov
- Celková podlahová plocha je 60 000 m²
- Celá stavba stála v tej dobe 9 miliónov rubľov
- Na stavbe pracovalo 5000 robotníkov v troch smenách, pričom boli používané iba primitívne nástroje ako fúriky a lopaty
- Všetky interiérové steny, okná, kľučky atď boli dekorované exkluzívnou skratkou DHP (ДГП)
- Na odporúčanie Charkovského hygienického úradu boli všetky kľučky vyrobené z medi, lebo v tej dobe sa verilo, že meď má antibakteriálne účinky a baktérie na nej neprežijú
- 7 z 12 pôvodných výťahov stále funguje bez výmeny od roku 1928
- Dĺžka spojovacích chodieb medzi stavbami je 26 metrov
- Rekonštrukcia a renovácia stavby (7 rokov) zabrala viac času ako jej samotná výstavba (3 roky)
Nájdeme si tu lavičku na slnku a rozhodujeme sa kam ďalej. Rozhodnutie padne ísť po Prospekte Lenina a kopírovať tak trasu metra a peši dôjsť na konečnú červenej linky. Keď dorazíme k prvej zastávke uvidíme supermarket, tak si tu kupujeme pivo a v stánku si dávame na obed hot-dogy, ktoré ideme zjesť do neďalekého parku.
Keď sa najeme, dopijeme pivečko vyberáme sa ďalej. Po širokom bulvári Lenina šľapeme asi 3 km. Nakoniec prichádzame na konečnú zastávku metra 23.augusta. Námestiu dominuje obrovská socha sovietskeho vojaka. Oddychujeme na lavičke v sprievode Hare Krišna hudby. Od priaznivcov tohto „vyznania“ cestou do metra dostávame sladké keksy.
Metrom sa s prestupom opäť vezieme do priemyselnej štvrte. Vystupujeme na Traktornyj zavod. Sídli tu fabrika XT3 na výrobu traktorov, ktorá kedysi dodávala traktory do celého Sovietskeho zväzu. Strávime tu približne pol hodiny.
Nakoniec sa vezieme späť do centra na Centralny rynok, ale ten je dnes zatvorený a ľudoprázdny. Okolo Blagoveščenskej katedrály, do ktorej sa opierajú lúče neskorého slnka, sa prázdnymi ulicami dostávame na promenádu popri rieke. Tu sme svedkami toho, čo sme tu už veľakrát videli a to pózujúcich a fotiacich sa ukrajiniek. Oddychujeme na lavičke, vychutnávajúc si posledné teplé lúče charkovského slnka.
Výlet pokračuje ďalej, tak sa lúčime s Charkovom, vyzdvihujeme si ruksaky a presúvame sa na stanicu. Platiť za luxusnú čakáreň s koženými sedačkami, internetom a barom sa nám nechcelo, tak sa usádzame v tej socialistickej.
Ja si ešte vybehnem so statívom spraviť niekoľko fotiek. Najprv stanicu a námestie, odtiaľ sa presúvam na most ponad nástupištia. Vlak už máme pristavený, tak vyrážame. Ešte foto pred vlakom, kontrola lístkov a môžeme si nájsť kupé. To zdieľame s mladým ukrajinským párom, s ktorým asi hodinu konverzujeme. Pred nami je vyše 13 hodín do cieľa a to sľubuje dlhý spánok. A aj že bol!
