29.4.2014
Tento výlet som sa snažil naplánovať, tak aby sme toho videli viac, tak po jednej noci tu v Cadize opäť nasleduje ranné balenie, lebo dnes v noci už budeme spať opäť inde. Vlastne to celé vychádza tak, že na začiatku v Barcelone sme spali 2 noci, teraz, kedy sme vlastne v strede výletu, nás čakajú dve noci v La Linei a na konci zasa dve noci v Granade. Ruksaky si odkladáme na voľnú izbu, ktorá je hneď pri recepcii a ideme na Plaza de San Juan de Dios, kde by malo tentokrát svietiť slnko tak, aby sa tu dali spraviť normálne fotky.
Tak a teraz je správny čas na raňajky. Janka by chcela sedieť vonku, čo okrem tých turisticky vychytených miest pred katedrálou, vôbec nie je v centre Cadizu niečo, o čo by človek zakopával na každom kroku. Prechádzame popod katedrálu a niekoľkými ďalšími ulicami, až prichádzame na mini námestia Plaza Topete. Už sme celkom hladní, je tu terasa, tak raňajkujeme tu.
Na námestí je aj pošta, tak konečne môžeme domov poslať pohľadnice, ktoré sme pôvodne chceli poslať už v Lisabone. Ale lepšie neskoro ako nikdy. Angličtina u pracovníčky na pošte bola inak samozrejmosťou. Od pošty začína námestie Plaza Libertad, o ktorom by sa dalo povedať, že je tým úplným centrom starého Cadizu. Námestiu dominuje budova miestneho hlavného trhu – Mercado Central. Jeho hlavnej časti, ktorá je celá venovaná rybám a iným morským živočíchom, sa necháme na niekoľko desiatok minút stratiť. V tomto prípade je opis zbytočný a všetko povedia za mňa fotografie:
Vzhľadom nato, že sprievodca, ktorý nám slúži ako malá barlička, hlavne čo sa týka transportných informácii uvádza v Cadize dve autobusové stanice, rovnako ako mapa, ktorú máme z hostela, vyberáme sa teda na tú druhú zistiť, či nám náhodou autobus do La Linei nejde odtiaľto. Uličkami sa dostávame až k prístavu na hlavnú ulicu Av del Puerto. Ešte predtým ako sa vyberieme doslova pátrať po stanici, sa prejdeme na Plaza de España, čo je námestie, ale tvorí ho park s pamätníkom. Ten je venovaný španielskej ústave z roku 1812.
Podľa mapy sa snažíme nájsť stanicu, niekoľkokrát obídeme miesto (kde by mala ležať) dookola, ale vyzerá, že tu nič také nie je. Tak sa teda nakoniec spýtam pracovníčky vyhliadkových autobusov, že čo je teda s tou stanicou a odpovie mi, že tá tu nie je už 2 roky 🙂 Dobre teda. Stred mesta sme si už pochodili, tak ako trasu nazad do centra volíme pobrežie. Pri vode je spravená pekná promenáda, teraz ale vyľudnená. Teda okrem niekoľkých robotníkov, ktorý tu stavajú oceľovú konštrukciu nejakej budúcej stavby.
Prichádzame ku Castillo de Santa Catalina. Je to bývalé vojenské opevnenie z roku 1598. Vraj sa tu konajú výstavy a koncerty, my sme tu taktiež navštívili malé múzeum, kde bolo niekoľko naozaj pekných a veľkých modelov nielen španielskych lodí.
Z pevnosti chceme isť ešte do Castillo de San Sebastián. Je to malá pevnosť na samostatnom ostrove, ktorá bola vybudovaná v roku 1706. Prechádzame okolo pláže La Caleta, kde sme trávili včerajší večer a aj teraz je plná ľudí. Na pevnosť vedie pešia pasáž, ale prechádza tu aj turistický vláčik, ktorému sme sa museli 2 krát vyhýbať. Na konci je maják, ku ktorému, aj keď sa to nezdá, je to od pláže viac ako 2 kilometre.
V podstate v pevnosti okrem majáku nič zaujímavé nie je, tak sa vraciame naspäť. V meste si v jednej z mnohých malých prevádzok dáme malý obed pozostávajúci z montaditos (sendvičov) a kávu. Po obede sa zastavíme na hosteli vziať si ruksaky a odchádzame na stanicu. Počas času, ktorý ešte máme si pozrieme aj vlakovú stanicu a dáme si pivko, ktoré sme si kúpili v potravinách.
O niekoľko minút prichádza autobus, ktorý sa príliš nenaplní. Cesta ubieha celkom rýchlo, aj keď párkrát zachádzame do niekoľkých miest. Onedlho sa nám už objaví gibraltarská skala a pomaly sa k nej približujeme. V Algeciras, poslednom veľkom meste pred cieľom našej cesty sa chvíľu vo večernej doprave zdržíme, tiež musíme ísť vyložiť ľudí na stanicu.
Do La Linei prichádzame podvečer a vystupujeme na maličkej stanici. Hneď ako vyjdeme zo stanice máme výhľad na skalu, ale tu je na skalu výhľad asi takmer z každého miesta. Penzión La Esteponera máme o niečo severnejšie, cca 500 metrov od stanice. Nájsť sa nám ho podarí bez problémov a rovnako bez problémov prebieha ubytovanie, aj vďaka veľmi sympatickému recepčnému. Ten nám dá na výber z dvoch izieb, ktoré si najprv ideme pozrieť a jednu z nich si vyberieme.
Na izbe si len zložíme veci a hneď ideme do supermarketu o dve ulice ďalej kúpiť si niečo na večeru. Je už celkom pokročilý čas a zajtra chceme vstať skoro, tak už dnes nikam nejdeme a radšej si na izbe otvoríme víno a oddychujeme.
