SAE & Omán 2015

Deň 7 – Bimmah Sinkhole, Wadi Shab, Sur, Ras Al Hadd

1.5.2015

Ráno sa pekne zobudíme, umyjeme, oblečieme a pobalíme. Odubytujeme sa a autom sa vydáme k mešite sultána Qaboosa. A čo sa nestane? Mešita je zatvorená.

IMGP7747.JPG IMGP7748.JPG IMGP7749.JPG

V aute sa prezliekame do príjemnejších vecí a do navigácie volím obchody nablízku. Najbližšie máme Lulu hypermarket, tak vyrážame. V obchode potrebujeme kúpiť karimatky, pretože od dnes nás čakajú tri noci vonku. Karimatku však majú iba jednu a aj na tej chýba cenovka. Nevadí, berieme aj to. K nej tam prihodím za 5 eur rozkladací igelit na pláž. Na raňajky si kupujeme nejaké pečivo, džús, čerstvé šťavy, ovocný šalát. K tomu samozrejme vodu a berieme aj pomaranče a banány. Raňajkujeme pri aute na parkovisku.

IMGP7752.JPG IMGP7753.JPG IMGP7754.JPG

Predtým, ako sa vyberieme do starej časti mesta sa rozhodneme ešte navštíviť kráľovskú operu, ktorú máme v podstate po ceste. Auto parkujeme pri križovatke a peši ideme asi 300 metrov. Pri opere zistíme, že tu je zdarma kryté parkovisko pre návštevníkov 🙂 Budova opery je nová, stavba sa začala len v roku 2007 a dokončená bola o 4 roky neskôr. Prejdeme sa po komplexe a pozrieme sa aj dnu, ale na organizovanú prehliadku sa nám z nedostatku času ísť nechce.

IMGP7755.JPG IMGP7757.JPG IMGP7761.JPG IMGP7762.JPG IMGP7763.JPG IMGP7772.JPG IMGP7773.JPG IMGP7775.JPG

Vraciame sa teda k autu a do navigácie zadávam staré mesto. To je od nás vzdialené 15 kilometrov a cestou ideme cez Muttrah, kde sme leniví zastaviť a zameniť peniaze, ale k tomu sa ešte dostanem.  Navigácia nás doviedla až na námestie pred sultánovým palácom. Kruhový objazd je celý rozkopaný, ale aspoň sme zorientovaní a parkujeme na neďalekom parkovisku. Palác je sultánové sídlo, v súčasnosti sa tu, ale nezdržiava. V posledných rokoch ho trápi choroba, o ktorej nikto nevie aká je. Špekuluje sa o rakovine. Z tohto dôvodu trávi väčšinu času sultán v Nemecku.

IMGP7776.JPG IMGP7781.JPG IMGP7783.JPG IMGP7784.JPG IMGP7785.JPG IMGP7793.JPG IMGP7795.JPG

Dnes máme v pláne dôjsť až na samotný východný cíp Ománu do mestečka Ras Al Hadd, ale cestou máme naplánovaných niekoľko zastávok. Prvá z nich je vzdialená 136 kilometrov jazdy, tak je najvyšší čas vyraziť. Cesta ubieha rýchlo aj vďaka jednému Muscatskému rádiu, ktoré hrá zahraničnú hudbu a je moderované v angličtine. 136 kilometrov je za nami a tak schádzame z diaľnice. Na tej inak platí 120km/h, občas je zníženie rýchlosti na 100. Tú kontrolujú pevné radary, ktoré sú v stredových zvodidlách asi každý kilometer. Po pár minútach už parkujeme pri bráne malého oploteného parku, ktorému dominuje tzv. Bimmah Sinkhole. Jedná sa o prepadnutú dieru, do ktorej presakuje voda z 600 metrov vzdialeného ománskeho zálivu. Sme tu v strede dňa, ľudí je tu teda dosť. Až dole k vode vedú vybetónované strmé schody, na ktorých nás víta malá békajúca ovca. V tomto teple túžim len po jednom – čo najskôr sa okúpať v tejto krásnej vode. A to aj hneď spravím.

IMGP7802.JPG IMGP7803.JPG IMGP7808.JPG IMGP7812.JPG IMGP7818.JPG

Keď si dostatočne zaplávam a skočím zo skaly, začínam pociťovať hlad. Spomenieme si na banány v aute, tak balíme veci a vraciame sa na parkovisko. Hneď ako vytiahneme banány je pri nás skupina asi ôsmich kôz, tak ich musíme zjesť sediac v aute.

IMGP7823.JPG IMGP7825.JPG

Z parkoviska sa posunieme na neďalekú prázdnu pláž, kde vyrušíme desiatky krabov, ktoré sa pred nami utečú schovať do skaly. Dáme si tu pomaranče, našu druhú časť obeda. Kúpanie nechávame na iné miesto, čaká nás ešte Wadi Shab, miesto vzdialené len 31 kilometrov odtiaľto.

IMGP7829.JPG IMGP7830.JPG IMGP7841.JPG IMGP7842.JPG IMGP7847.JPG

Wadi je v Ománe názov pre prírodný útvar, väčšinou kaňon, vytvorený vodou. Z diaľnice schádzame až za mestečkom Tiwi, cez ktoré sa potom vraciame až k začiatku kaňonu. Parkujeme v tieni pod mostom diaľnice a berieme si len nevyhnutné veci, zabúdame však na to najdôležitejšie a to je voda.

IMGP7850.JPG IMGP7851.JPG IMGP7852.JPG

K tomu, aby sme mohli pokračovať v ceste sa potrebujeme dostať na druhý breh. To sa dá dvoma spôsobmi – prebrodiť ho, alebo sa nechat odviesť loďkou. Janka nevie plávať, tak sa brodiť bojí. Voda v strede dosahuje tak po pás. OK, vraciame sa teda k lodi, ale keď nám prevozník povie, že za tých smiešných 30 metrov chce 1 OMR za osobu (2,5€), tak to si to radšej prebrodíme, ako financovať túto zlodejinu. Nakoniec to Janka zvláda úplne v pohode.

IMGP7854.JPG IMGP7856.JPG IMGP7860.JPG

Wadi Shab je jedným z najkrajších kaňonov v Ománe, chybou je len to, že sme tu neskoro a je tu veľa ľudí. Je dobré prísť skoro ráno, keď je to tu prázdne. Najbližšie dve hodiny sa túlame po kaňone a pri jazere, kde niektorí miestni skáču z veľkých výšok do priezračnej vody. Vydávame sa aj ďalej k jaskyni s vodopádom, ku ktorej treba podplávať, ale začneme byť veľmi smädní a pomaly sa bude aj stmievať, tak to obraciame naspäť. Človek si pri veľa krajinách povie, že sem sa ešte určite musí vrátiť, ale pri Ománe to platí na 100%.

IMGP7860.JPG IMGP7867.JPG IMGP7873.JPG IMGP7874.JPG IMGP7882.JPG IMGP7888.JPG IMGP7890.JPG IMGP7897.JPG IMGP7904.JPG IMGP7909.JPG

Z Wadi Shab pokračujeme 60 kilometrov do mesta Sur, ktoré sa preslávilo hlavne stavbou lodí. V reštaurácii večeriame kebab a rozmýšľame, ako budeme postupovať ďalej.

IMGP7915.JPG IMGP7917.JPG IMGP7919.JPG

Vezieme sa do starej časti mesta, kde parkujeme pri potravinách a tmavými uličkami prechádzame na pobrežie. Je tu starý maják, pri ktorom sa hrá plno detí. Iné zasa hrajú na ulici futbal. Od majáka sa vraciame naspäť k autu a rozmýšľame, kde zameníme peniaze.

IMGP7926.JPG IMGP7927.JPG IMGP7929.JPG IMGP7931.JPG IMGP7934.JPG IMGP7938.JPG IMGP7946.JPG IMGP7950.JPG

V navigácií skúšam voliť zmenáreň ako bod záujmu. Navigácia nás zavedie naspäť do centra. Parkujeme, prejdeme sa asi kilometer po ulici, ale zmenáreň je zatvorená.

IMGP7958.JPG IMGP7959.JPG

No nič, nastavujem Ras Al Hadd, vzdialený asi 50 km a vyrážame. Veď ono to nejak dopadne. Cestou prichádzame na policajný checkpoint, kde mi policajt hovorí, že v Ras Al Had nie je zmenáreň ani banka, ale nejak sa mi tomu nechce veriť. Blízko je totiž turtle Beach, jedna z top atrakcií Ománu. Tak sa vezieme, až sa dovezieme do mestečka. Na stojane pumpy majú napísné, že majú bankovat a otvorené 24/7, ale ani jedno z toho pravdou nie je. Sme nešťastní, v penaženke mám pár drobných, ktoré nám na vstupné do Turtle Beach v Ras Al Jinz stačiť nebudú a nádrž je poloprázdna. Zo všetkých možností čo robiť, bohužiaľ nakoniec vypadne iba jediná – vrátiť sa do Suru a zasa naspäť sem do Ras Al Hadd. 100 kilometrov hore dole. Nemáme na výber. S veľkou nechuťou sa vraciame. Opäť policajný checkpoint, ďalší small talk a uháňame preč. V Sure za posledné drobné tankujem plnú (ešteže benzín je tu extrémne lacný) a z bankomatu vyberám 40 OMR (nakoniec som platil poplatok 5 € za výber). A zasa 50 km naspäť. Tretíkrát prichádzame na rovnaký checkpoint, tentokrát tam už naštastie je iný policajt, lebo už by sme vyzerali ako šialenci, čo nemajú nič iné na práci len sa v noci voziť hore dole. Na konci cesty odbáčame na Ras Al Jinz. Cesta zrazu nie je osvetlená a vonku je tma ako v rohu. Ďalšia odbočka a sme v dedine. Na konci je múzeum venované korytnačkám a pokladňa, kde sa kupujú lístky na prehliadku. V tomto momente sa začneme správať absolútne nepochopiteľne a ani si neprečítame čo je na tabuli. Korytnačky chceme pozrieť ráno, tak začíname hladať miesto na spanie. V dedine sa na nás zavesí jeden miestny, ktorí nám ponúka ubytovanie za 20 OMR. Odmietame a ideme hľadať ďalej. Dostihne nás na ďalšom parkovisku a zasa to isté. Ideme preč a namierime si to do Ras Al Hadd. Prvé miesto, ktoré som mal vyhliadnuté z Google Maps najprv vyzerá celkom nádejne, ale je to blízko prístavu, a chodia tu ľudia aj uprostred noci, tak pokračujeme ďalej. Prechádzame mestom až na jeho koniec a prichádzame až k hotelu Ras Al Hadd Holiday Resort. Za hotelom je prázdna planina široká asi 200 metrov a dlhá asi 2 kilometre, ktorá oddeľuje more od zátoky. Vidíme tam občas aj nejaké svetlá áut, tak sa zhodneme, že by sme to mohli skúsiť. Schádzame z asfaltky na kamenistú cestu a postupujeme smerom k moru. Už sme celkom blízko, keď prichádzame na akoby križovatku, tak sa rozhodneme to otočiť a niekde to odparkovať. Je tma, vidím pár metrov rovno pred auto. Ako sa tak točím, tak zatočím do piesku. Zapadli sme o jednej ráno na prázdnej pláži. Výborné. Skúšam auto odtlačiť, ale sám nemám šancu. V diaľke zrazu zazriem svetlá auta a naštastie sa mi ich podarí mobilom privolať. Offroad so štyrmi opitými indami, ktorí majú stiahnuté všetky okná a vyhráva im hudba. Najprv ma chcú vytiahnuť lanom, ale to ani jeden z nás nemá. Nakoniec si jeden z nich sadá za volant nášho auta a všetci ho spoločnými silami vytlačíme. Pekne sa poďakujeme a ešte chvíľu pokecáme. Pýtajú sa nás či spíme v tomto hoteli a ja že nie, spíme tu na zemi 😀 Potom či ešte nechceme pivo, ale to nám netreba. Z auta vyberáme stan a skúšame ho rozložiť. Kamenistá zem je príliš tvrdá, v piesku zas kolíky nedržia, tak stan šmaríme do kufra a len si rozložíme spacáky vedľa auta.