Rusko 2017

Deň 6 – Petrohrad

16.9.2017

Opäť sa budím na dôchodcu skoro, ale Janka dole ešte tvrdo spí, tak čítam ďalej až celú knihu dočítam. Keď sa okolo deviatej konečne zobudí, tak u sprievodcu kúpime dva silné čierne čaje na prebratie a v samovare si zalejeme rezance z potravín. Som sa obával, že to nebudeme mať čím jesť, lebo na to som nejak nemyslel, ale súdruhovia mysleli za mňa a pribalili tam malú vidličku.

11:50 vystupujeme na najmodernejšej vlakovej stanici v slnečnom Petrohrade a ja len dúfam, že toto počasie vydrží. Cez rušnú stanicu sa postupne prepracujeme až k metru. Zakúpim 4 žetóny a nekonečným eskalátorom sa vezieme hlboko pod zem. Hotel Capital som strategicky vybral v centre blízko zastávok Sadovaya/Sennaya ploščaď, čo pre nás znamená, že zo stanice ideme k hotelu bez prestupu a rovnako v pondelok od hotela k aerobusu tiež bez prestupu. Navyše je v pešej dostupnosti všetkého podstatného 🙂 Po 5 zastávkach vystupujeme a na povrchu zemskom nás vítajú slnkom zaliate budovy a zlovestná čierna obloha.

V hoteli sme o jednej, check in je od druhej, tak som tajne dúfal, že izba by už mohla byť pripravená. Zbytočne. Ruksaky teda nechávame na recepcii a zatiaľ ideme zabiť čas cez ulicu do nonstop kaviarne, kde majú okrem xy zákuskov aj dobré sendviče. K tomu si dáme čerstvú pomarančovú šťavu a jeden z mnohých alko drinkov.

O druhej sme na recepcii ako na koni, ale izba stále nie je pripravená. Petrohrad je veľké mesto, žije tu viac ľudí ako na celom Slovensku a 48 hodín je ťažko nedostačujúci čas. Na kompromisy som si za posledné dva roky zvykol, ale takéto zbytočné strácanie času ma vie vytočiť. Po pol hodine je izba konečne pripravená, tak a môžme ubytovať a dať si sprchu. Medzitým sa z toho čierneho mraku spustí najväčší lejak. Cca o hodinu neskôr vyrážame konečne do ulíc. Kúsok od hotela už máme Gribojedov kanál, ktorý nás po chvíli dovedie ku Kazanskej katedrále. Pred tou sú už nastúpené mladé vojačky spolu s mladými vojakmi a pár vyšších šarží k ním reční. V tom sa spustí taký lejak, že aj armáda copov sa po pár minútach beží skryť. My túto prietrž prečkáme so skupinou aspoň 50 Číňanov medzi stĺporadím.

Keď dážď pominie máme možnosť konečne si vlastne katedrálu obzrieť. Od ostatných katedrál v mesta sa odlišuje najmä tým, že je postavená v klasicistickom štýle a nie v tradičnom ruskom. Prejdeme cez cestu a odtiaľto je už pekný výhľad na jeden z ťahákov mesta – Chrám Kristovho vzkriesenia, ktorý vybudovali na mieste, kde bol v roku 1881 spáchaný atentát na imperátora Alexandra II. a vizuálne pripomína Chrám Vasilija Blaženého na Červenom námestí v Moskve. Dážď pominul, vyšlo slnko a to nám chrám krásne nasvietilo, ako na objednávku. Len škoda toho lešenia.

Tu si povieme, že by sme sa teda mohli pozrieť aj dnu a onedlho už máme v rukách dva lístky a cez turnikety sa dostávame do prezdobeného interiéru. Tu sa trochu poloudáme a keď usúdim, že stačilo, zavelím na odchod.

Ako prechádzame cez záhradu Marsovo pole, tak sa na pár minút spraví ukážková dúha a obloha sa vyčistí od mrakov, karma za počasie v Murmansku.  V strede parku horí večný oheň bojovníkom revolúcie. Odtiaľto je to už kúsok ku krásnemu Mostu Trojice (Троицкий мост) v Art Noveau štýle.

Prejdeme na druhú stranu a naskytne sa nám krásny výhľad na Nevu a neskorým slnkom zaliate budovy na pobreží. Deluxe. Kúsok odtiaľto je odparkovaný krížnik Aurora, o ktorom sa hovorí, že práve výstrel z jedného z jeho diel spustil Veľkú októbrovú revolúciu. Prechod je však na križovatke ďaleko, tak to dáme poklusom cez štvorprúdovku na druhú stranu. Pri lodi sme po pár minútach chôdze a turistov je tu poskromne, asi hlavne kvôli tomu, že už padla. Jeden zo svojich hlavných ťahákov tuším majú otvorený ani nie do šiestej.

Medzitým nám vyhladlo, tak narýchlo pozriem Foursquare a ten sľubuje príjemnú kaviareň Craft hneď za rohom, kde by mali dokonca robiť aj dobré burgre. Ten som už dlho nemal, tak prečo to neskúsiť. Pred kaviarňou ešta vzhliadneme posledné slnečné lúče a o chvíľu už objednávam pivečko a dva burgre. Neviem či som rozmaznaný Roxor burgerom, ale ako nejaký extra burger mi to neprišlo. Navyše nám tam počas konzumácie začali hrať na hrncoch, na čo u pomaly získavam alergiu, lebo celé leto som toto počúval v práci z ulice.

Ako zašlo slnko, tak sa aj ochladilo, že aj bundu si už zapnúť treba. Pevnosť Petra a Pavla sa mi za tmy vidieť nechce, tak to nechávame na zajtra s veľkým otáznikom, všetko vyjsť holt nemôže ako si človek zaumieni. Za šera ju teda popri vode celú obídeme až sa dostávame k mostu Birzhevoy. Cestou našu pozornosť upúta “umelá loď”, teda niečo čo väčšinou postavia, aby to ako tak zapadalo do prostredia a spravia z toho reštauráciu a podobne. Ale tu nie, tu z toho spravili fitness centrum 😀 A aby sa nepovedalo, tak na “prove” bola aj malá posh reštaurácia 🙂

Okolo Rostralských stĺpov sa dostávame k Dvorskému mostu, ktorý je jedným z niekoľkých, ktorá sa dva krát počas noci zdvíhajú. Dvíhanie mostov máme v pláne, podľa údajov z internetu, ktoré som si vytlačil ešte doma, som naplánoval, že najprv pôjdeme v noci pozrieť na Blagoveščenský most a v hluchom medzičase sa presunieme k tomuto.

 

Z mosta teda plynule pokračujeme na ľudoprázdne Palácové námestie, resp. Dvortsovayu Ploshchad. To má trojuholníkový tvar, severná strana je lemovaná Zimným palácom, ktorý bol postavený v rokoch 1754 – 1762 ako zimné sídlo ruských cárov a južná budovou generálneho štábu s typickou 580 metrov zahnutou fasádou. V strede sa nachádza Alexandrov stĺp ktorý tu vztýčili po víťazstve nad Napoleonom.

My sa uličkami presúvame k hotelu, do jednej je ešte ďaleko. Cestou sa zastavíme v nonstopke po nejaké pivá, nech sa medzičasom nenudíme a obchode s magnetkami, nech máme z krku aj toto. Do potravín sme prišli sme práve včas, ako platíme, tak do nich vchádza snáď celý autobus čínskych turistov – dôchodcov.

Po prestávke sa o 0:45 vyberáme spať do mesta. Namierime si to okolo Katedrály svätého Izáka, ktorá je najväčšou pravoslávnou katedrálou v meste a druhou najväčšou na svete (po Chráme Krista Spasiteľa v Moskve).

Ako tak stojíme na pobreží približne v strede medzi oboma mostmi, tak sa začne dvíhať Dvorský most ako prvý, pričom to malo byť presne opačne. Tak rýchla zmena plánu a ideme sa teda pozrieť k tomuto. Za rovnakým účelom prišli aj desiatky ďalších a pobrežie je miestami celkom preplnené. O pár minút vidím, ž sa v diaľke zdvíha aj Blagoveščenský most, ale kvôli samotnému dvíhaniu sa mi tam už ísť nechce, navyše to od neho máme aj na hotel ďalej a tento je aj tak krajšie nasvietený.

Naspäť na hotel prechádzame okolo Ermitáže, ale tu sa nám nechce veriť vlastným očiam, že to čo vidíme, sa naozaj deje. Priamo v samom srdci Petrohradu, pri Palácovom námestí je zaparkovaných asi 20 áut, pričom z jedného na plné gule hrá hudba a pri autách je snáď 100 ľudí všetkých vekových a sociálnych kategórii, ktorí tu tancujú a pijú priamo z fliaš. Scéna ako vystrihnutá z hudobného videoklipu nás tak zaujme, že sa tu s otvorenými ústami na toto predstavenie pozeráme asi 20 minút, až kým neposlúchneme mozog a nevrátime sa na hotel s tým, že treba ísť spať.