30.4.2015
Spalo sa výborne. Raňajky v hoteli nemáme, tak sa ráno príliš nezdržujeme. Keď prídeme k autu zistíme, že celú noc sme mali úplne otvorené okno na strane spolujazdca 🙂 Nič nezmizlo.
Namierené máme k rybiemu trhu v časti Muscatu, ktorá sa vola Muttrah. Ten býva otvorený medzi šiestou a desiatou ráno, máme teda ešte vyše dvoch hodín čas. Parkujeme zdarma na parkovisku pri kruháči. Je to tak cca 200 metrov od trhu.
Aj keď je skoro, je už veľmi teplo. Na trhu je už rušno. Snažím sa o nejaké zábery, ale nie každý súhlasí s fotografovaním.
Najväčšou atrakciou sú pre nás rozhodne čističi rýb, ktorý rýchlo a precízne so svojimi ostrými nožmi očistia akúkoľvek rybu. Radosť pozerať.
Z trhu sa zastavíme na jednu colu v bufete, kde si posedíme v tieni. Od trhu sa tiahne známa Muttrah Corniche, čo je pešia promenáda popri vode. Aj napriek tomu, že sme v meste a ešte aj neďaleko prístavu, voda v mori je veľmi čistá a je tu plno rýb. Na promenáde sú v stanovených intervaloch postavené altánky, kde sa človek môže skryť pred slnkom. Odfotím si nejaké panorámy a môžeme pokračovať. Prejdeme sa k pevnosti, ktorú tu postavili Portugalci v roku 1 580 na obranu mesta.
Pod pevnosťou, ktorá je mimochodom zatvorená pre verejnosť si dáme otočku a ideme sa pozrieť na trh – Muttrah Souq. Ten je hlavným trhom Muscatu. Ešte predtým, ale v zmenárni mením peniaze. Na trhu kupujeme nejaké dary – tričko a šatky. Janka si kúpi klobúk.
Z trhu vychádzame druhou stranou a chvíľu sa pomotáme rozpálenými uličkami. Kopec sa nám, ale obchádzať bez mapy nechce, hlavne keď nevieme odhadnúť, ako dlho by obchádzka trvala. Cez trh sa teda vraciame na promenádu.
Štartujeme auto a namierime si to na izbu oddýchnuť si na chvíľu od tepla. Hotel nemá vlastnú reštauráciu, ale robí donášku na izbu bez prirážky, tak to hneď využívame a objednávame si niečo málo na obed + kávu. Asi o 20 minút nám už zamestnanec klope na dvere.
Poobede sa rozhodneme vyraziť na menší výlet k jazeru v horách. Súradnice som ešte doma splašil niekde na internete. Keď ich zadám do Sygicu, všetko vyzerá byť OK a bližšie to neskúmam. Chyba. Ako sa presvedčím neskôr, mapa Ománu v Sygicu je stará, plno ciest tu chýba, ale to je dané aj šialeným tempom ich výstavby,. Každopádne dovedie nás to niekde do stredu ničoho, kilometre od hôr. Pýtam sa na pumpe na cestu, pumpár mi aj poradí, dokonca trafíme aj správnu dedinu – Al Abyad. Malá oáza plná paliem uprostred suchých kopcov. Zaparkujeme to pri mešite a peši sa vydáme smerom, ktorým nás posielajú domáci. “Po jednom kilometri ste tam” hovorí prvý, “Je to tak dva kilometre”, zasa ďalší. Výsledok? Po tri a pol kilometri narazíme len na malý potok.
Nemáme tušenia ako ďaleko je to k jazerám a našou Hondou City by sme to tak či tak neprešli. Čo už, nezostáva nám teda nič iné ako sa vrátiť. K autu prichádzame už za šera.
Kým sa vymotáme z dediny je úplná tma. Pred deviatou sme v Muscate. Parkujeme pri mešite Sultana Qaboosa. Prezliekame sa do dlhých nohavíc, Janka si dáva šatku.
Prichádzame ku vchodu, brána je otvorená. Vojdeme dnu, sme tu asi 2 minúty a už nás posielajú preč, že mešita sa zatvára a máme prísť zajtra po ôsmej. Nie veľmi úspešný deň.
Vraciame sa k hotelu. Pri hoteli je fast food s pár stolmi vonku. Skoro nikto, ale pri nich nie je. Väčšina sedí vo svojich naštartovaných autách so zapnutou klímou a ani sa neobťažujú prísť si objednať, radšej počkajú, kým k nim príde zamestnanec s lístkom a oni si vyberú. Potom im to zas donesie a oni si to v aute zjedia.
