Japonsko 2016

Deň 6 – Kjóto & Tokio

12.10.2016

Jediné raňajky v cene máme práve v tomto hoteli, tak sa náležite za ranných lúčov slnka na terase napráskame. Skočíme sa zbaliť na izbu a ruksaky si nechávame ešte v hoteli.

japan_2016_huawei_p8lite_0094

Recepčná zas nechce o pomoci ani počuť a v nacvičenom výkrute už aj kráča z luggage room. Tak sa teda pekne poďakujeme a fičíme na stanicu. Davom prácechtivých sa prederieme na správne nástupište a počkáme kým nám pristavia vlak. O 7 zastávok vystupujeme na stanici Saga-Arashiyama a uličkami obytnej štvrte sa onedlho dopracujeme k tomu, kvôli čomu sme sem prišli.

kyoto_2016_0075.JPG kyoto_2016_0076.JPG

Tým je bambusový les, resp. háj, ktorý CNN zaradila medzi najkrajšie háje na svete. Samozrejme, keď je niečo až takto známe, je to poznať na navštevovanosti. Aj napriek relatívnej skorému času je tu ľudí viac ako dosť. Trasa lesom ani nie je veľká, celé to má len nejakých 400 metrov, tak si to najprv prejdeme hore dole a potom si nájdem najfotogenickejší flek a opäť obetujem kúsok života a čakám, kým je ľudí čo najmenej. Prázdne to ale nie je nikdy. Onedlho okolo nás prejde japonka oblečená v štýle gejše spolu s fotografom a ďalším pomocníkom s odrazovou doskou, tak sa priživím a odfotím si ju aj ja.

kyoto_2016_0079.JPG kyoto_2016_0085.JPG kyoto_2016_0088.JPG IMGP8433.JPG

Na nete nájdem, že neďaleko je ešte jedna celkom zaujímavá atrakcia, tak sa vyberieme skrz park. Onedlho sme už pri rieke, po ktorej sa premávajú výletné lode. Cez most Togetsukyō prejdeme ponad vodu a ocitáme sa pri vstupe do komplexu opičieho parku Iwatayama.

kyoto_2016_0095.JPG kyoto_2016_0099.JPG

Ten sa rozprestiera na kopci Arashiyama, ktorý obýva cca 170 Makakov červenolícich. Kúpime lístky a 15 minút šlapeme do kopca, až konečne zahliadneme prvú na voľno pustenú opicu. Posledné metre a sme na peknej vyhliadke na celé mesto, kde je aj barák, z ktorého sa dajú kŕmiť. Okrem všadeprítomných makakov nás pobaví aj malá japonka, ktorú otec navliekol do kostýmu Pokémona a tá tu nemotorne behá hore dole. Trochu to tu pripomína Gibraltar, len s rozdielom, že japonské opice sú oveľa distingovanejšie a neskáču ľuďom po ruksakoch a taškách a nekradnú jedlo.

kyoto_2016_0101.JPG kyoto_2016_0104.JPG kyoto_2016_0105.JPG kyoto_2016_0106.JPG kyoto_2016_0108.jpg

Z parku šlapeme zasa dole a ako čakáme na autobus začína pekne pripekať. Autobusom sa odvezieme na Kyoto station, kde prestúpime na ďalší a asi po hodine a pol konečne vystupujeme neďaleko Kinkaku-ji.

japan_2016_huawei_p8lite_0098

Mohli sme prestúpiť aj skôr, lenže v autobuse som bol v nejakom polospánku a uvedomil som si to až neskoro, čo už. Oficiálne Chrám zlatého pavilónu je zrejme tá najprefláknutejšia lokalita v celom Kjóte, lebo to, koľko ľudí je tu, je masaker. Vstupné, prospekt do ruky a ideš. Treba uznať, že chrám je fakt pekný, ale ľudia tlačiaci sa v davoch to celé kazia. Spravíme si povinné foto a ideme preč čím skôr.

kyoto_2016_0111.jpg kyoto_2016_0112.JPG kyoto_2016_0116.JPG

Až teraz si uvedomíme, že už je pokročilé poobedie a vlastne sme ani neobedovali. V potravinách pri zastávke autobusu to teda zatiaľ vyriešime nejakými pochutinami, ja si napr. kúpim hot dog s rezancami.

japan_2016_huawei_p8lite_0100

Odtiaľto som pôvodne chcel ísť do tradičných japonských kúpeľov Kurama Onsen v dedine Kurama severne od Kjóta, len ako počítam, zisťujem, že by nám to časovo asi určite nevychádzalo. Našťastie vyťahujem eso z rukáva a tým sú iné verejné kúpele, ktoré sú len jeden a pol kilometra odtiaľto. Janke sa tento nápad nepozdáva, ale má smolu 😀 Uličkami sa postupne dostávame čoraz bližšie, ale spravíme si ešte pauzu na sushi, ktoré kúpime v jednom malom sushi obchode. Stolovanie sme nedomysleli, tak ho jeme položené na plote jedného z domov. Našťastie nikto nie je doma.

japan_2016_huawei_p8lite_0099

japan_2016_huawei_p8lite_0101

kyoto_2016_0121.JPG

O kúsok ďalej už prichádzame k Funaoka Onsen, ktoré tu nepretržite fungujú už od roku 1923. Za pultom je stará babka, ale pár slov vie aj po anglicky, tak nám ochotne predá uteráky a ukáže nám kam ísť. Kúpele sú vo väčšine prípadov rozdelené na mužskú a ženskú časť. S Jankou sa teda dohodneme, že sa tu stretneme o trištvrte hodinu a každý mizneme vo svojej časti.

unaoka Onsen

Ženská časť je zrkadlovo otočená

Je tu 5 bazénov s horúcou vodou + jeden vonkajší a ja si na úvod volím ten úplne najpekelnejší. Som tu jediný nemiestny, čo vzbudí pozornosť jedného domáceho, tak sa dáme do reči a vypytuje sa ma na plno vecí o Slovensku. Postupne vyskúšam všetky bazény a najdlhšie vydržím v tom vonkajšom. Nevydržím však dlhšie ako pol hodinu a musím ísť von. Počas toho ako čakám sa znova objaví môj japonský kamoš a pokračuje v otázkach. Keď sa začne vypytovať, či máme na Slovensku jehovistov je mi jasné prečo je taký zhovorčivý. Samozrejme sa nezabudne pochváliť, že aj on je jeden z nich. Potom našťastie prichádza Janka, tak odchádza. Za pár eur aj s uterákom ale super zážitok. Vyumývaný si spravíme prechádzku večernými uličkami až na stanicu metra a vraciame sa do hotela po ruksaky.

kyoto_2016_0122.JPG

japan_2016_huawei_p8lite_0103

Pár minút pred siedmou už nastupujeme do šinkanzenu Hikari smer Tokyo. 164 minút zbehne ako voda a už sme na starej známej stanici. Rýchlo nájsť nástupište a nasadáme do prvého vlaku o ktorom si myslím, že ide kam potrebujeme. Nejde. Tak zastávku naspäť a teraz už nastúpime na správny.

tokyo_2016_0172.JPG

Na Bakurocho dole a posledné metre do Hotela Nihonbashi Villa po vlastných. Dostávame izbu na desiatom poschodí, kde sa len zložíme a ideme sa najesť.

tokyo_2016_0173.JPG

Na foursquare nájdem ramen reštauráciu s vysokým hodnotením a to mi zatemní mozog a nečítam ďalej. Tak tam prídeme a reštaurácia je zatvorená. O kúsok vedľa je našťastie jedna ešte otvorená, tak to zapichneme tam. V automate s obrázkami si objednáme a kuchárovi dáme iba lístok. S plnými bruchami sa vraciame na izbu a odoberieme sa spať.

tokyo_2016_0175.JPG

japan_2016_huawei_p8lite_0104

japan_2016_huawei_p8lite_0105