Balkán 2009

Deň 6 – Burgas a Kraimorie

4.7.2009

Na hranice prichádzame o pol jednej. Z autobusu musíme všetci vystúpiť a ísť si po výstupnú pečiatku a taktiež prejsť kontrolou cez termokameru. Našťastie nemá nikto zvýšenú teplotu a nie sú žiadne problémy.

DSCF8765.JPG

Na bulharských hraniciach už naštastie vystupovať nemusíme, po pasy si do autobusu príde bulharská verzia Schwarzeneggera v službách hraničnej polície. Bulharské cesty od tureckých hraníc sú úzke, a pripomínajú skôr cestu medzi dvoma dedinami ako jeden z hlavných ťahov medzi tureckom a bulharským pobrežím. O pol tretej zastavujeme v Burgase na zástavke Bosfor, kde nás už čakajú z hotela na S-kovom Mercedese (W221). Po niekoľkých minútkach prichádzame do malej prímorskej obce – Kraimorie, kde plánujeme zostať pár dní relaxovať pri mori, ochutnávať mieste alkoholické nápoje a naberať sily na cestu skrz Balkán. Po príchode na izbu si konečne dávame sprchu a unavení zaspávame. Vstávame okolo desiatej a perieme si prepotené veci. V potravinách si kupujeme dve dvojlitrové pivá v plaste, malinovku, chleba a račiu nátierku. Po prvýkrát sa rozdeľujeme, Zuzka ide na pláž a ja musím do Burgasu nájsť zmenáreň a kúpiť lístky do Sofie.

DSCF8777.JPG

Na jedinej zástavke autobusu v strede dediny sedí iba jeden miestny, tak sa od neho snažím zistiť, či odtiaľto ide autobus do Burgasu.

DSCF8779.JPG

Záporne zavrtí hlavou a chvíľu mi trvá, kým si uvedomím, že som v Bulharsku a nie je tu áno a áno zase nie (načo som si celý čas v Bulharsku nevedel zvyknúť). Skúsim teda ešte zistiť, kedy autobus ide. Ukazuje mi na prstoch  dvanásť. Je niečo po pol dvanástej, tak sa poteším, že za chvíľu to ide. Dvanásť preč a autobus nikde. Ani o jednej, o pol druhej, o druhej. Až skoro po troch hodinách, čo sedím na zástavke prichádza o pol tretej autobus a ja môžem konečne nastúpiť. V autobuse si od konduktorky kupujem lístok za 90 stotiniek a veziem sa pred hlavnú vlakovú stanicu.

DSCF8780.JPG

Na stanici zmenáreň nie je, tak sa pýtam na informáciach. Posielajú ma o dve ulice ďalej do banky. Mením 135 eur a vraciam sa na stanicu, kde sa mi nakoniec úspešne podarí kúpiť dva lístky na utorok 22:15 spacím vlakom do Sofie. Začína ma trápiť hlad, tak sa na autobusovej zástavke oproti stanici pýtam dvoch mladých Bulhariek na nejaký fastfood naokolo. Po ich radách skončím v malej vývarovni, kde však majú naozaj dobré jedlá, ktoré už len na pohľad vyzerajú perfektne. Dávam si rizoto s veľkým rožkom a veľké čapované pivo Kamenitza. A to všetko len za 4,30 Leva.

DSCF8783.JPG

Po jedle sa presúvam na zástavku autobusu, odkiaľ by mi mal ísť autobus späť do Kraimoria. Tu zase čakám asi hodinu a pol, kým sa objaví môj vytúžený autobus číslo 17.

DSCF8789.JPG

Po príchode do Kraimoria sa stretávame na izbe, kde oddychujeme a o pol deviatej sa ideme najesť. Dávam si bravčové mäso s hranolkami a Zuzka Sač, na ktorý čakáme trochu dlhšie. Nakoniec je ale taký veľký, že jej s ním musím pomôcť.

DSCF8795.JPG DSCF8796.JPG DSCF8804.JPG

Na izbe si ešte na dobrú noc dáme trochu bulharského piva Ariana.

DSCF8810.JPG