21.4.2025
Dnešný čisto presúvací deň na rodnú hrudu začínam pohľadom na kostol Povýšenia Svätého Kríža, ktorý lemuje južný okraj kompaktného centra. Hneď vedľa je Penny market, ktorý je prakvapivo ovorený aj dnes na veľkonočný pondelok.
Ešte kým sa však podujmem pobrázdiť medzi regálmi a nájsť podarnuky domov, neodmietnem raňajky v cene.
Dopĺňanie paliva je činnosť tak nudná a rutinná, že jej väčšinou nevenujem nejakú extenzívnu pozornosť. Tu ma však zaujme tento diaľkový spoj moldavskej spoločnosti Proviraj, ktorá vás a vašich až 30kg batožiny dopraví z momentálne druhej najchudobnejšej krajiny Európy na vysnívaný Apeninsk polostrov za 130€ 130€ až 180€.
O 20 minút neskôr si dávam zas pauzu na obed a keďže sa nachádzam v epicentre zahraničným slovákov v Rumunsku, s tetou za kasou to vybavíme v rodnej reči. Príjemné.
Touto epilogickou fotkou z mraziaceho boxu to rovno aj ukončím, keďže presun skrz Maďarsko domov je presne taký zaujímavý ako to znie. Tá malá časť povodia Dunaja, ktorú som mal na srbsko-rumunskom pohraničí možnosť vidieť ma veľmi, ale naozaj že veľmi príjemne a pozitívne prekvapila. Isté očakávania som vďaka tonkovmu cestopisu, ktorý spomínam v úvode samozrejme už mal, ale realita a ročná doba (predsa len zelený apríl je násobne krajší ako vyblednutý marec) prekročila všetky očakávania. Tento neobjavený a oku podmanivý región si ma jednoducho získal a dúfam a verím v to, že mi nebude zas trvať roky, kým sa sem vrátim. Zároveň sa niektorým ospravedlňujem za možno nie príliš výživný zápis, alebo teda nie to, čo zrovna čakali, ale momentálne asi prechádzam obdobím pisateľského vyhorenia. Na druhú stranu som tu nechcel dať len bezbrehú fotogalériu bez akejkoľvek pridanej hodnoty. Ako sa hovorí: “It is what it is” a uvidíme, či sa v budúcnosti opäť vrátim do zabehnutých koľají, alebo zostanú mojim osobným maximom pár riadkové anekdoty.
Páči sa vám tento obsah?