5.7.2021
Predpoveď neklamala a lialo a blýskalo sa celú noc. Teda lialo, leje nonstop aj teraz a pohľad z okna príliš môjmu pešiemu presunu na terminál nepraje.
Na terminál je to smiešnych 600 metrov a yandexáci sa nehanbia na túto vzdialenosť pýtať si 350 rubľov (4€), čo aj 3 krát vyskúšam, ale nenájde sa nikto, kto by moju jazdu akceptoval. Nezostáva mi teda nič iné, ako z ruksaku vytiahnuť dáždnik a žabky a na letisku sa potom naspäť prezuť do tenisiek. Na recepcií odovzdám kľúč a onedlho sa už brodím na terminál.
Tu ma po príchode nepoteší veľké množstvo delayov na tabuli, ale môj odlet o deviatej zatiaľ drží a snáď to tak aj zostane. Pre istotu som si na prestup nechal 3 hodiny, ale pri dvoch separátnych letenkách človek nikdy nevie. Na checkine skysnem solídnych 20 minút a ďalších 20 mi odkrojí presun na opačnú stranu letiska, kde vhupnem do masívneho radu na security, kde mi arogantná byrašňa vyhodí podarunky – 100ml koňaky. Alkohol ani cez mŕtvolu, ale 125ml opaľovací krém problém nie je. Moja otázka, ako je teda možné, že parfémy a voňavky povolené sú, keď sa jedná tiež o alkohol zostala nezodpovedaná. To je tak keď niekto musí byť pápežskejší od pápeža, v USA ani v UK toto problémom nie je. Mať trochu viac času, asi by som sa zahral na Karen.
Namiesto toho sa v miernom pokluse opäť presúvam na opačný koniec letiska ku gejtu 23, kde boardujem ako úplne posledný pasažier a v rukáve po prvý raz v živote počujem ako niekto vyvoláva moje meno. Let je obsadený tak na 40%, čo znamená že mám celú trojku len pre seba. Mojím príchodom je boarding completed a po krátkom rolovaní 17 a pol ročná mašina v netradične strmom vzlete opúšťa Adler.
Let takmer celý prespím čo je len dobre, lebo v mobile žiadne seriály nemám a poznám naozaj veľmi málo vecí, ktoré sú nudnejšie ako sedieť v lietadle. Asi už len sedieť v lietadle bez okien. Nad Moskvou ma z letargie preberú mierne turbulencie a predpoludním dosadáme hladko na dráhu v Domodedove. Tu majú buď málo autobusov alebo nastal nejaký logistický fail, ale pred lietadlom čakáme solídnych 10 minút kým nejaký vôbec príde. Ešte šťastie, že je tu rušno a je sa čím zabaviť, stáť 10 minút pred lietadlom na BTS si nechcem ani predstaviť.
Na security na transfere 125ml opäť bez povšimnutia a pasovka na výstupe z Ruska opäť tradične prísna. Aspoň pod dohľadom výstavnej stredoaziatky. Posledné ruble oplieskam na tradičné ruské menu – čapovaný Bud a burger. Pobavia ma však dvaja páni v strednom veku, ktorí si objednajú hranolky a dva prázdne poháre. Kým však tie obsluha vysmaží, vytiahnu syr, šunku a 4 fľaštičky vodky. Naliať, štrngnúť, kopnúť do seba a môže sa začať jesť, no komu je lepšie.
Ja dotlačím burger a presúvam sa na gejt. Odtiaľ je to už klasická nuda – let, pasová kontrola, prechádzka na C parking a odšoférovať 58 kilometrov domov.
