Rusko 2017

Deň 5 – vlakom do Petrohradu

15.9.2017

Dnes budík už pekne na siedmu, aby sme sa v kľude stihli pobaliť a bez stresu všetko ráno stihli. Pri odchode odovzdávame kľúče babke on duty a hneď na medziposchodí si všimnem plno špakov na zemi, rovno pod upozornením zákaz fajčiť. To je mi hneď jasné odkiaľ vietor fúka.

Posh raňajky v bistrocukrárni si dnes nedáme, takto skoro žiaden slušný človek v Murmansku asi neraňajkuje, lebo ešte majú zatvorené  😀 Tých 500 metrov na stanicu stihneme opäť pekne zmoknúť. Tu je našťastie regulérne staničné bistro, kde si dáme nejaké pečivo s obligátnym kôprom a ja ešte aj kus mäsa na prírodno, o ktorom som si pri objednávaní myslel, že to je tiež pečivo.

Polhodinu pred odchodom sa už presúvame do vlaku. Lístky ani netreba ukazovať, sprievodca si len skontroluje čísla pasov v systéme. Zvolili sme tretiu triedu, tzv. plackartnyj, lebo ho máme najradšej a vybral som spodné a vrchné lôžko približne v strede vagóna, nech nám tiež netrieskajú dvere pri hlave od neustálych návštev hajzla.

Vyrážame na minútu presne o 9:50 a čaká nás 26 hodín, kým dorazíme na stanicu Ladozhskaya (Ладожская) v Petrohrade. Prvých par minút sa vizuálne lúčime s Murmanskom, potom sprievodca rozdá povlečenie, tak si pripravíme lôžka. Za týchto 26 hodín vlak prekoná vzdialenosť 1448 kilometrov a stáť budeme presne 29 krát, najkratšie minútu, najdlhšie pol hodinu. Samotná trať nesie názov Kirovská železnica a jej severná časť, medzi mestami Petrozavodsk a Kola bola vybudovaná už v rokoch 1915 – 1917 a celá trať bola elektrifikovaná v roku 2005. Pred dvanástou už neviem obsedieť, tak sa mi Janku konečne podarí prehovoriť a ideme do reštauračného, kde si objednávame dve pivá, spolu s borščom a soljankou. Kto by čakal nejaké polotovary, alebo atrapy poriadneho jedla, musím ho sklamať. Polievky sú poctivé a husté, skrátka také ako majú byť.

To v tejto pojazdnej reštaurácii samozrejme kompenzujú o niečo vyššie ceny, ale nie je to nič, s čím by sa nedalo žiť. Po jedle sa mi z reštauračného nechce odísť, tak dáme ešte po pive a potom sa už presúvame na svoje miesta. O 14:49 stojíme na 25 minút v mesta Kandalakša, tak to využívame na nákup nejakého proviantu v miestnych potravinách + ja si zakúpim ešte zo dve pivečká na dlhé chvíle. Vo finálnych minútach pred odchodom nám privádza takmer srdcový infarkt najpomalší automat na kávu na svete, ktorý sa najprv 3 minúty nahrieva, ale všetko dobre dopadne.

Zvyšok dňa trávime čítaním, ja sa konečne dostávam ku knihe Impérium od Kapuścińskeho, ktorú som si sem tematicky doniesol.

Vyvetrať sa, sa nám podarí až o 20:40, kedy stojíme v meste Kem. Vonku je už tma, na stanici stúpa para a spolu so sprievodcovou čiapkou má celá táto scéna taký sovietsky závan. Večer sa už pomaly blížim k záveru knihy, ale ten si nechám na ráno.