3.10.2021
Poobedný odlet už veľa priestoru na manévrovanie nedáva a ako naschvál sa vyčasí až dnes. Pobalím sa, zvyšok vína prelejem do PETky, ruksak hodím na recepciu a idem sa prejsť po centre, kde ľutujem, že som krátke nohavice nechal doma. V kaviarni na pešej zóne vybavím raňajky, trochu sa pomotám uličkami a cestou k moru ešte v rýchlosti obzriem Festivalové a kongresové centrum staré rovnako ako ja. Zámky na dverách mi opäť prekazia plány a dostanem sa maximálne tak na schodisko k obchodu s knihami.
No nič, reálne už nemám čo robiť, tak sa popri luxusne umiestnenom a opustenom hoteli Odesos odpravím na pláž. Tu si s bosými nohami v piesku vychutnám červené za zvukov čierneho mora pod príjemne zohrievajúcim októbrovym slnkom.
O druhej je najvyšší čas zdvihnúť sa a vrátiť sa späť na hotel vyzdvihnúť si ruksak. Recepčnú požiadam a privolanie taxíka a pred treťou už vystupujem pred terminálom. Pred security mi pracovník dá stopku, že mám ísť najprv na checkin desk, kde mi skontrolujú green pass. Reálne mi neskontrolojú nič, len vytlačia palubný lístok. Keď si po druhýkrát vystojím rad na security, tak chlapíka predo mnou rovnako posiela na checkin desk aj napriek tomu, že green pass má korektne nahratý v Ryanair aplikácii a checkin spravený. To už pracovníka konfrontujem, že ma tam posielal zbytočne, lebo mi green pass nikto neskontroloval a určite ho neskontrolujú ani tomuto pasažierovi a pýtam sa na zmysel tohto opatrenia. Odpoveďou mi je veľavravné “It’s not my business”. Potom mi ešte aj šiltovku na security zašpinia. Hotové.
Po kontrolách zadelím smutný obed v McDonalde a onedlho už pešibusom naboardujem Laudabus. Viedeň ma víta rovnako slnečným počasím a pred opustením letiska ešte stihnem pozdraviť kompániu na ich ceste do Jerevanu. Červený autobus ma pred pol ôsmou premiérovo vyklopí v podzemí nového nákúpného centra novej autobusovej stanice, z ktorej to trvá pekných 5 minút, kým sa dostanem na ulicu. Už len počkať na Bolt a pred ôsmou som doma.
Páči sa vám tento obsah?