27.4.2014

Autobus mal prísť do Sevilly 10 minút pred siedmou. Na stanici však sme už o 5:30, nezostáva nám nič iné, len sa s tým zmieriť. Pri vystupovaní sa ukáže, že sme si zvolili zlú „prepážku“, naše ruksaky spolu s ďalšími šiestimi ľuďmi sú v batožinovom priestore, nie tých dverí, ktoré nám náš milý ujo šofér otvoril, ale hneď vedľa. Tie samozrejme on nie je ochotný otvoriť ani keď mu všetci ukazujú, že batožinu majú práve tam. Keď už to niektorí nevydržia a chcú si dvere otvoriť sami, tak šofér s nadávkami kapituluje. No nič. Autobus odchádza, všetci sa rozpŕchnu a my ostávame na nástupišti. Nie je tu nikoho, len sem tam prejde okolo upratovačka, tak sa z teplákov prezliekame do normálnych civilných vecí. Nie že by nám bola zima, ale aj tak sa presúvame do haly stanice, kde sa zložíme na sedačkách a mne sa podarí na cca 30 minút aspoň trochu spať.

IMGP1492.JPG

Vonku začína byť svetlo tak sa ideme poobzerať čo je naokolo. Z budovy naproti vychádzajú davy slušnejšie oblečených mladých ľudí s pohárikmi v rukách. Onedlho sa začnú objavovať aj ďalší konzumujúci veci z McDonalda. Vyberieme sa teda smerom odkiaľ prichádzajú a z druhej strany budovy je malá prevádzka. Zatiaľ je otvorené len okienko, pri ktorom stojí ale asi 15 ľudí. O siedmej by mali otvoriť aj vnútro, tak teda čakáme. Otvoria však okolo 7:15 a my si tu objednávame niečo na raňajky, lebo inak by sme si asi ešte pekne počkali, kebyže chceme jedlo niekde inde. Dáme si dáky burger a kávu. Ako odchádzame vychádza slnko.

IMGP1493.JPG IMGP1494.JPG IMGP1496.JPG

Penzión Gala máme na ulici Gravina, ktorá je od stanice asi 300 metrov, tak sme tam prakticky hneď. Je skoro ráno, čiže je jasné, že izba bude najskôr po obede. Na recepcií si necháme ruksaky, berieme mapu a ideme. Sevillou preteká rieka Guadalquivir, avšak jej okrajom a cez mesto prechádza iba jej rameno – Canal de Alfonso XIII. Na pobreží sa už začínajú vyskytovať športujúci obyvatelia. Po brehu sa vyberieme smerom na juh a onedlho míňame arénu na býčie zápasy s veľmi jednoduchým názvom Plaza de toros de la Real Maestranza de Caballería de Sevilla. Inak sa jedná o najstaršiu arénu na býčie zápasy na celom svete. Kúsok ďalej je Torre del Oro, bývalá vojenská veža, ktorá slúžila na kontrolovanie lodí pri vstupe do mesta. V stredoveku určité obdobie fungovala aj ako väznica.

IMGP1498.JPG IMGP1499.JPG IMGP1502.JPG IMGP1505.JPG IMGP1506.JPG IMGP1515.JPG IMGP1526.JPG IMGP1531.JPG IMGP1533.JPG

Na slnku už nám začína byť celkom teplo, tak nám padne vhod, keď sa presunieme do parku Parque de María Luisa. Väčšina tohto 100 akrového parku boli pôvodne záhrady neďalekého paláca San Telmo, ale od roku 1893 slúžia mestu ako verejný park. Stromy tu robia všade príjemný chládok a je tu niekoľko jazier, pri ktorých človek ani nepočuje ruch ulíc.

IMGP1539.JPG IMGP1540.JPG IMGP1544.JPG IMGP1546.JPG IMGP1550.JPG IMGP1557.JPG IMGP1569.JPG IMGP1571.JPG IMGP1573.JPG IMGP1575.JPG IMGP1577.JPG

Poprechádzame sa po parku, pozrieme si budovu múzea umenia a tradícii a odtiaľ sa vraciame k Plaza de España, námestiu, ktoré tvorí akési centrum celého parku. Bolo postavené v 1928 pri príležitosti veľtrhu Exposición Iberoamericana de Sevilla. Budova na námestí je typickým príkladom novorenesancie v španielskej architektúre. V hojnom počte sú tu zastúpení turisti, tak sa tu zbytočne dlho nezdržiavame.

IMGP1584.JPG IMGP1589.JPG IMGP1594.JPG

Onedlho prichádzame do samotného centra mesta, ku katedrále. Prejdeme sa kúsok ďalej na Plaza del Triunfo, ktoré je medzi katedrálou a Alcazarom a nachvíľu si sadneme na lavičku, že si oddýchneme. O chvíľu zažijeme ako cez námestie prejde cirkevný sprievod vrátane speváckeho zboru.

IMGP1596.JPG IMGP1597.JPG IMGP1600.JPG IMGP1603.JPG IMGP1606.JPG IMGP1609.JPG IMGP1614.JPG IMGP1618.JPG IMGP1628.JPG

Z centra sa vyberáme uličkami smerom na sever, až prichádzame na malé námestie, kde sa nachádza zvonku celkom nenápadný kostol Spasiteľa. Ako sa zdá zvonku malý, tak je zvnútra veľký.

IMGP1636.JPG IMGP1639.JPG IMGP1641.JPG IMGP1643.JPG IMGP1644.JPG IMGP1648.JPG IMGP1654.JPG

Od kostola pokračujeme ďalej a pred nami sa začne vynárať Metropol Parasol. Je to drevená stavba na námestí La Encarnación v starej časti Sevilly. Navrhol ju nemecký architekti Jürgen Mayer-Hermann a dokončená bola v apríli 2011. Má 150 x 70 metrov, výšku cca 26 metrov, čím by to mala byť najväčšia drevená stavba, resp. drevená štruktúra na svete. Zároveň je to jedno z najvyhľadávanejších miest v Seville. Hore na „streche“ stavby je vyhliadkový okruh a bar. Vstup na vyhliadku stojí 3 eurá a v cene je aj nápoj v bare. Na výber je pivo, víno, minerálka, káva alebo čaj. V krátkej rade si teda kupujeme lístky a výťahom sa vezieme hore. Vyhliadka je parádna, jedinou nevýhodou je, že práve svieti slnko smerom od mesta, ale večer to tu musí byť excelentné. Prejdeme sa po vyhliadke, urobím zopár fotiek a keď sme už dostatočne upotení, tak si v bare dávame jedno chladené.

IMGP1656.JPG IMGP1662.JPG IMGP1670.JPG IMGP1677.JPG IMGP1679.JPG IMGP1683.JPG IMGP1693.JPG IMGP1699.JPG

Začíname byť hladný, tak by sme sa cestou do penziónu mohli ešte najesť. Hneď aj narazíme na jednu typickú reštauráciu plnú miestnych, kde servírujú tapas, tak neodoláme. Majú tu xy druhov tapasu a opäť sme nerozhodní, tak si dávame tapas, kde je z každého druhu trochu za 12€ a dúfame, že to bude pre dvoch stačiť. Kým nám pripravia tapas, ako predjedlo nám donesú výborné olivy a objednané pivo. O chvíľu nám na stole pristane tanier, ktorý na prvý pohľad vyzerá, že sa z tohto určite nenajeme. Na tom sa už onedlho iba smejeme, lebo jedlo je tak sýte, že to ani nezvládame zjesť.

IMGP1705.JPG IMGP1709.JPG IMGP1710.JPG IMGP1711.JPG

Po obede už je čas ísť sa ubytovať. V penzióne dostávame vnútornú izbu s oknom do átria. V tejto chvíli je nám to jedno, práve na nás doľahla únava z predošlej noci, tak si na hodinku pospíme. Po načerpaní potrebných síl sa vyberáme opäť do ulíc. Po moste prechádzame na druhú stranu ramena a chvíľu sa túlame ulicami. Prichádzame k obytnej štvrti, je tu aj malá kaviareň so sedením vonku, tak si dávame výbornú kávu na prebratie.

IMAG0573 IMAG0574IMGP1720.JPG IMGP1722.JPG IMGP1723.JPG IMGP1725.JPG IMGP1726.JPG IMGP1728.JPG IMGP1729.JPG IMGP1734.JPG

Ulice sú celkom vyľudnené, obchody pozatvárané a my máme namierené do parku, kde sme boli už ráno. Chcem si totiž odfotiť námestie Plaza de España tak, aby mi nesvietilo slnko od budovy. Prichádzame k ramenu a ako prejdeme cez most a blížime sa k centru, ľudí začína opäť pribúdať.

IMGP1736.JPG IMGP1738.JPG IMGP1744.JPG IMGP1747.JPG IMGP1753.JPG IMGP1759.JPG IMGP1761.JPG IMGP1763.JPG

V parku si spravím znova foto námestia a keďže ešte nemáme lístky do Cadizu a neďaleko je druhá autobusová stanica, vyberáme sa tam. Ujo, ktorý predáva lístky po anglicky nevie, tak mu napíšem na papier dátum, odkiaľ a kam chcem lístky a čas odchodu. Toto zaberá a o minútu už máme dva lístky na zajtra poobede 14.30.

IMGP1768.JPG IMGP1770.JPG IMGP1773.JPG IMGP1778.JPG IMGP1779.JPG IMGP1781.JPG

Od stanice sa prejdeme pešo do centra, kde si dáme na večeru sendviče – montaditos. Zvyšok večera strávime túlaním sa centrom.

IMGP1783.JPG IMGP1784.JPG IMGP1786.JPG IMGP1787.JPG IMGP1794.JPG IMGP1799.JPG IMGP1809.JPG IMGP1814.JPG IMGP1819.JPG IMGP1821.JPG IMGP1827.JPG