Taliansko 2018

Deň 5 – Livorno

20.10.2018

Posledný deň výletu sa mi z izby podarilo po pobalení sa vypadnúť v poslednom možnom termíne o desiatej. Ruksak som hodil do úschovne na stanici a do overenej kaviarne skočil na raňajkodesiatu. Cesta vlakom tentokrát expresná, na 30 kilometrov vzdialenej stanici Livorne Centrale vystupujem už o 14 minút.

Stanica je umiestnená takmer na okraji mesta a do centra vedie hlavný bulvár Giosuè Carducci, nesúci meno po jednom z najväčších talianskych básnikov. Po pár sto metroch prichádzam k baru Terrazza, že by som si dál kávu, ale zavrú mi pred nosom. Zachráni ma kaviareň Il Tramezzino na rohu, kde ku káve zadelím aj nejaké občerstvenie.

Na mape pozriem približný okruh a pokračujem ďalej do centra. Takto v nedeľu to tu zatiaľ zíva prázdnotou, obchody pozatvárané a na ulici minimum ľudí. Prichádzam na vyprahnuté námestie della Repubblica, kde solídne pripeká, tak sa radšej pokračujem smerom k vode.

Na Via Grande to už začína ožívať, ľudí pribúda, otvorené kaviarne a niektoré obchody vzbudzujú aspoň aký taký život. Ulica ústi k prístavu, kde sa nejaký čas motám pri lodiach. Kúsok odtiaľto je stará pevnosť (Fortezza Vecchia) z 14. storočia, ale nejak sa mi nechce ísť dnu, tak ju pozriem len zvonka.

Oveľa zaujímavejšou časťou mesta sa ukáže byť tá pri vodnom kanáli, ktorý sa vinie priamo popod bytovky. Sem tam nejaká reštaurácia s pár stolmi a okrem toho len kľud narušený občas nejakou loďkou, ktorá prefrčí okolo. Popri kanáli sa touto sympatickou štvrťou prejdem k novej pevnosti (Fortezza Nuova) z 16. storočia a pomaly si to namierim opäť smer stanica.

Chytím vlak o štvrť na tri a v Pise sa hneď vyberiem do kaviarne, ale privíta ma akurát tak stiahnutá roleta. To nič, prejdem sa cez cestu do tej oproti a vychutnám si posledné americano tam. Cena kávy hneď 5 euro. Prirážka za čierne plastové stoličky asi. Z úschovne vyzdvihnem ruksak, odovzdám ďalšiu 5ku a Pisa Moverom sa nechám presunúť na letisko. Kontrola taliansky ležérna a po usadení pred gejtom už na mňa útočí zo všetkých strán slovenčina. Okrem toho kde nefunguje zásuvka na nabíjanie mobilu sa dozviem aj také pikošky, ktorá z vedľa stojacej štvorice “miciek na výlete” má ochabnuté panvové dno a ktorá koľkokrát denne ide močiť. Priceless. Vyslobodí ma boarding, ktorý začína snáď 40 minút pred odletom. Na prekvapenie tu všetko na tomto talianskom letisku funguje ako vo švajčiarsku.

Let do Viedne romanticky pri západe slnka a na Schwechate pekne na čas. Rakušáci pošlú k lietadlu iba jeden autobus, tak ale aspoň teplotný šok pri návrate do strednej Európy zaženieme nevynúteným frotérstvom. Zvyšní nešťastníci museli zostať mrznúť vo vetre na ploche. Ďalšiu nepríjemnosť mi spôsobí cesta domov. Slovak Lines o 19:30 je beznádejne vypredaný, rovnako ako Student Agency o ôsmej. Nezostáva mi nič iné, ako zakúpiť lístok na 20:30, t.j. na hodinu a pol po pristátí a zvyšný čas stráviť “zdravou” večerou v McDonalde. 20:30 konečne sedím v autobuse a smer Bratislava.