Japonsko 2016

Deň 5 – Kjóto

11.10.2016

Ráno nás čaká presun do neďalekého Kjóta, tak budíček 6:45 a pobaliť sa. Takáto malá izba má výhodu aspoň v tom, že tu človek nič nezabudne. O pol ôsmej vraciame klúč a v obchode vedľa potravín kupujem raňajky – ryžu s vajcom a riasami. Z jedného z automatov na recepcií berieme dve kávy a ideme sa naraňajkovať do “spoločenskej miestnosti”. Tá je vlastne akousi predsieňou dámskych spŕch + je tu umývadlo, mikrovlnka a ešte nejaké ďalšie blbosti. Vďaka mikrovlnke nás nielen káva, ale aj jedlo zahreje zvnútra.

japan_2016_huawei_p8lite_0082

japan_2016_huawei_p8lite_0083

japan_2016_huawei_p8lite_0085

Metrom, ktoré je plné ako 21tka po 3 vynechaných spojoch sa odpravíme na stanicu a šinkanzenom Hikari nás po 15 minútach jazdy vyklopí na hlavnej vlakovej stanici v Kjóte. Hotel som vybral hneď pri stanici, nech minimalizujeme časové straty takýmito nutnými presunmi.

kyoto_2016_0001.JPG

Pred stanicou sa pripravuje vystúpenie nejakého detského zboru, ktoré má pod palcom asi 5 uniformovaných strážnikov a rovnaký počet žien. Najprv ich naženú do ohrádky, kde ich nevedia usporiadať, pomedzi to sa za nimi rozprestiera transparent a do toho všade behá japonka so zrkadlovkou, ktorá vyzerá, že je v permanentnom strese, lebo stláča spúšť aj za behu. Deti niečo zakričia a vyženú ich preč. Tak odchádzame aj my.

kyoto_2016_0004.JPG

Hotel Apa Villa Kyoto Ekimae je hneď za prvou križovatkou, ale na recepcií našu malú nádej, že nám dajú izbu už teraz schladia, že bude až o tretej. Nevadí, ruksaky si teda necháme v luggage room. Malá japonka nechce ani počuť, že by som jej s nimi pomohol, ale naloží si ich na plecia a v polozlomenej polohe ich odnesie.

kyoto_2016_0005.JPG kyoto_2016_0008.JPG

Z hotela sa vraciame na stanicu, ale cestou ešte zablúdime do obchodov pod Kyoto tower. Janka si tu vyhliadne nejaké veci domov, čo pôjdeme neskôr kúpiť. Na stanici sa pomedzi davy dostaneme na správne nástupište, odkiaľ by mal ísť vlak Keisei Line na stanicu Inari. Nájsť sa nám ho podarí, ale stoja tu dva vlaky s rovnakou trasou, tak sa radšej pýtam výpravcu, na ktorý nastúpiť.

kyoto_2016_0009.JPG kyoto_2016_0011.JPG

Vlak o pár minút odchádza a ja si jazdu krátim pozorovaním rušňovodiča cez okno za jeho chrbtom. A to až tak, že skoro zabudneme vystúpiť.

To, že sa nachádzame pri jednej z najznámejších kjótskych atrakcií nám potvrdia mraky ľudí hneď ako vyjdeme zo stanice. Fushimi Inari dôležitá šintoistická svätyňa, ktorá je známa hlavne pre svoje oranžové uličky tvorené bránami Torii, ktoré lemujú chodníky medzi hlavnými budovami.

kyoto_2016_0017.JPG kyoto_2016_0019.JPG kyoto_2016_0021.JPG

K tým sa onedlho dostávame aj my, ale je problém spraviť tu vôbec jednu fotku, do ktorej by niekto nestrčil nejakú časť svojho tela. A keďže som tvrdohlavý, tak tu aj pekne dlho čakáme, kým je konštelácia správna a nikto nejde.

kyoto_2016_0025.JPG kyoto_2016_0026.JPG kyoto_2016_0029.JPG

Chvíľu sa ešte ponevierame po areáli a keď sa zhodneme, že stačilo presúvame sa k stanici Fushimi-Inari. Kupujeme lístky a vlakom sa vezieme na Sanjo. Tu po vystúpení zistím, že mi lístok vypadol vo vozni, ale našťastie sa po neho stíham vrátiť skôr, ako ma neúprosný japonský časový perfekcionizmus odsúdi na presun do ďalšej stanice.

kyoto_2016_0030.JPG kyoto_2016_0032.JPG kyoto_2016_0034.JPG kyoto_2016_0035.JPG kyoto_2016_0036.jpg

japan_2016_huawei_p8lite_0090

Pri výstupe zo stanice mi padnú do oka elektrické bicykle, ktoré sa dajú požičať. Nie je to drahé, netreba žiadnu registráciu a dokonca sa dajú vrátiť aj pri hlavnej stanici. Všetko čo treba je kreditka. Len Janka najprv že nie a neviem a potom, keď som to teda zavrhol, tak že požičajme si. No, tak už neskoro si sa rozhodla. Štvrťou Higashiyama, cez polozatvorený trh a popri školáčkach, čo čistia rieku sa pomaly dostávame k nášmu cieľu.

kyoto_2016_0040.JPG kyoto_2016_0042.JPG kyoto_2016_0043.JPG kyoto_2016_0045.JPG kyoto_2016_0046.JPG

Ešte sa dostať pomedzi študentov idúcich zo školy a sme v komplexe zenového budhistického chrámu Nanzen-ji. Areál je plný zelene a je tu celkom málo ľudí čo je v tejto preplnenej veľké plus.

kyoto_2016_0048.JPG kyoto_2016_0049.JPG kyoto_2016_0050.JPG kyoto_2016_0053.JPG kyoto_2016_0056.JPG

Odtiaľto sa peši vyberieme k ďalšiemu chrámu, ktorý je cca 2 a pol kilometra severne. Cestou ideme okolo niekoľkých škol a spoločnosť nám robia aj šprintujúci žiaci. Ako si tak ideme, tak vidím prichádzať autobus, či sa teda nezvezieme. Tak že prečo nie. No a my idioti sme sa zviezli zastávku pred koncom snáď 400 metrov. Ešte k tomu majú autobusy flat rate, teda je jedno či sa vezieme jednu ale 10 zastávok. Od zastávky je to k vstupu ešte kúsok pešo a cestou si kupujem taký snack s príchuťou zeleného čaju. Inak veľmi veľa vecí je tu s príchuťou zeleného čaju, niektoré sú dobré, iné menej. Toto bolo celkom vpohode.

japan_2016_huawei_p8lite_0092

Komplexu Ginkaku-ji sa hovorí chrám strieborného pavilónu, aj keď tu žiadne striebro nie je. Pôvodne malo pokrývať strechu chrámu, ale ekonomika je sviňa a keď v roku 1467 prišla vojna, tak z pôvodných plánov nebolo nič. Areál je zo všetkých tých chrámov čo sme zatiaľ videli asi najkrajší, je to tu všetko krásne zelené, samý mach a jazierka, no krása.

kyoto_2016_0058.JPG kyoto_2016_0059.JPG kyoto_2016_0062.JPG

Areál pomaly zatvárajú, tak sa poberáme na zastávku. Tu je 20 metrový rad, tak sa spravíme prechádzku na predošlú. Autobusom sa odvezieme až na stanicu a ideme nájsť niečo, kde sa najeme. Zablúdime aj do krytej uličky s barmi, ale jedlo žiadne. Cez podchod, kde vidíme dokonca zamestnanca vysávať verejné schodisko obídeme blok a nakoniec nájdeme malú zastrčenú reštauráciu naproti nášmu hotelu.

kyoto_2016_0067.JPG kyoto_2016_0068.JPG

Keď nás vo dverách prázdneho podniku zbadá babička čítajúca si noviny, tak hneď ožije a ukazuje jedálny lístok a žhaví dosku na stole. Vyberáme si rezance s krevetami, ktorá nám onedlho vyklopí na stôl, tak môžeme začať hodovať. Naša návšteva spustí reťazový efekt a o chvíľu je podnik úplne plný.

kyoto_2016_0069.JPG

Po večeri ešte skočíme do obchodu pod Kyoto tower a nakúpime nejaké magnetky a iné somariny domov. Nasleduje povinná zastávka vo Family Marte po pivo a takto vybavení sa ideme konečne ubytovať. Izba je síce malá, ale je tu všetko od výmyslu sveta, od papúč a japonských županov, cez čaje až po zubné kefky. Tak to má byť. Dnes sa nám prvý krát podarilo prísť na izbu pred ôsmou, tak už nikam ani nejdeme a zostávame na izbe.

kyoto_2016_0070.JPG kyoto_2016_0073.JPG kyoto_2016_0071.JPG

japan_2016_huawei_p8lite_0093