30.7.2023
Pondelkové ranné zobúdzania väčšinou bývajú pekelne nepríjemné, to dnešné je však z povahy okolností výnimkou. Tento dovolenkový režim jednoducho má niečo do seba, človek nerieši nič okrem toho, čo uvidí a čo bude jesť. Presne dnešný prípad. Back to the basics.
Po ľahkých raňajkách sa o deviatej presúvam na pláž (resp. na skaly, čo niektorí jedinci za pláž nepovažujú, ale ja áno a dokonca ich preferujem) a pri pohľade na vodu si povzdychnem, že to Chorvátsko má to more jednoducho bezkonkurenčné (Terms and conditions apply).
Po hodine a pol kúpania a slnenia ale usúdim, že je predsa len čas pohnúť sa ďalej, ako cieľový bod som si totiž na dnešný deň určil okolie mne už dobre známeho mesta Senj. Krátko pred pol dvanástou tak už kompletne zbalený nakopnem mašinu a po 20 minútach vyhliadkovej jazdy sa Jadranu otáčam chrbtom a onedlho vchádzam na národnú dopravnú tepnu E65. O necelých 80 kilometrov síce schádzam z diaľnice, ale nie z E65, tá pokračuje ďalej po pobreží ako legendárna Jadranská magistrála. Mňa však hlad prinúti zastaviť hneď v druhej dedine, kde si po pár dňoch opäť doprajem jedlo a kávu, ktoré pre mňa pripraví niekto iný. Pizza a americano v reštaurácii Marko padnú vhod a plný sily sa tak môžem vrátiť točiť volantom.
Spred dvoch rokov mám o 30 kilometrov ďalej zaznačenú jednu príjemnú pláž, kde sme sa boli kúpať, tak by som to rád omrkol aj teraz. Čas mám a je to prakticky nulová zachádzka, keďže more je v tých miestach do 5 metrov od cesty. Krátko po tretej dosahujem svoj imaginárny checkpoint a po zaparkovaní márne hľadám svoju obľúbenú šiltovku. Až ma v jednom momente osvieti, že som ju zabudol v kempe na hajzli. Šach mat.
Mierne pokleslej nálade nepridáva ani celkom vysoká koncentrácia kúpačov. Naposledy tu nebol nikto a tak som podvedome nejak očakával to isté. Nie je to však nič, čo by nevyriešilo pár sto metrov chôdze. Ani tá pláž nevyzerá až tak úžasne, ako si ju pamätám, ale to pripisujem skôr na vrub tomu, že s belasým morom na pobreží pri Primoštene to tu jednoducho nemôže súperiť. Na okúpanie ale samozrejme stále viac ako luxusné.
Po hodine močenia sa rozhodnem, že stačilo a treba sa pohnúť ďalej. A hlavne sa rozhodnúť, kde dnes skloním hlavu. Pre tento účel mám vytipovaných troch finalistov, kým však dorazím k prvému z nich stojím ešte na dvoch vyhliadkach. Tou prvou je obyčajné miesto pri ceste, ktoré ponúka pekný pohľad na trajekt na ostrov Pag z Prizny a tou druhou mne už dobre známa nad dedinou Lukovo.
Prvým kandidátom je kemp Ujča, ktorý však zavrhnem už rovno z cesty. Vysoká cena v kombinácií s tým, že by som mal miesto niekde úplne na konci kempu sú pre mňa dostatočným dôvodom, aby som vôbec strácal drahocenný čas zjazdom do údolia. O desať kilometrov severnejšie, po prekonaní centra Senju sa dostávam na recepciu kempu Odmorište Leso, kde to teda tiež nevyzerá príliš priaznivo. Voľné miesto by sa aj našlo, lenže na nie príliš ideálnom spote a navyše bez elektriny. No go. Ale hlavným dôvodom je to, že v tomto kempe absolútne absentuje akýkoľvek tieň a keď mám niekde zostávať dve noci, je to jednoducho deal breaker.
Kemp Amaris – Sibinj o 3 minúty severnejšie vyzerá teda oveľa sympatickejšie, ale čo z toho, keď je plne obsadený. Mojou poslednou nádejou je tak kemp Kozica o ďalšie dve minúty ďalej. Tu je dobre spomenúť, že toto je celkom masovka, ale na druhú stranu kemp je rozľahlý a neopakuje sa tu situácia ako v Horizonte, kde sú autá doslova nalepené na sebe. A pekne celý v tieni stromov. Navyše tu nie sú označené spoty, každý si teda vyberá z toho, čo je voľné. Ja to teda odstavím na recepcii a pekne peši si najprv zmapujem situáciu a až na základe tejto obhliadky sa teda rozhodnem, že dobre. Miesto som si našiel pekne s výhľadom na vodu a za pol hodinku už som kompletne zabývaný vedľa poľských susedov.
Po schrúmaní zvyšku pizze z obeda tak mám vybavené aj jedlo a nemusím strácať zbytočný čas varením a idem sa okúpať. Rýchly prieskum pláže ma veľmi pozitívne prekvapí, kemp má pláž vlastnú a nie jednu, ale rovno tri.
Prvou je taká mikroplážička medzi útesmi, ktoré samé o sebe slúžia ako ideálny bod na trávenie dňa a dá sa z nich aj skákať, potom tu máme skaly ako v kempe Horizont a treťou aj tzv. “detská pláž” s kamienkami a pozvoľným vstupom. Pre dnešné večerné kúpanie a rozjímanie nad západom slnka volím možnosť číslo 3, kde strávim veľmi príjemné dve hodiny v spoločnosti ďalšej Žilavky.
