Krasnojarsk 2019

Deň 5 – cez Moskvu naspäť domov

17.2.2019

Vidieť na displeji čas 4:30 nie je pri vstávaní nič príjemné. O 10 minút už pobalený v kuchyni tlačím studené zvyšky pizze a 4:55 už klope Nikolaj. Všetko je ok a ja sa porúčam. Z ulice privolávam Uber a o pár minút prichádza Michail. Statný postarší pán s dlhou šedivou bradou a kovbojskom klobúku. Najprv sa mu nezdá, že chcem na medzinárodný terminál, keď mám domáci let, ale ubezpečím ho, že viem čo robím. Potom sa zastavíme na pumpe lebo nemá benzín. Ja by som aj pospal, ale celú cestu sa snaží konverzovať a keď to viazne vytiahne tamburínu, pridá volume a o zábavu je postarané. Po príchode na letisko nestrácam čas a hneď sa zbavím ruksaku. V hale ma pobaví mapa Ruska vrátane Krymu, tu v tom majú jasno.

Za kontrolou si dám kávu z automatu. Ten mi ju pripravuje snáď dve minúty. Od tej nikdy nečakám veľa, ale tento automat mi spravil takú kávičku, že aj niektorí bradatí chlapci s košeľou zapnutou ku krku by závideli. Do autobusu nastupujem medzi poslednými, sedadlo som dostal v úplne poslednej rade a bohužiaľ opäť v strede.

Všetko ešte vyzerá ako tak v norme, kým nenastane osudná rošáda. Pobeda, tak ako je aj na modernom lowcostovom európskom nebi zvykom, pasažierov rozsádza. V rade predo mnou v uličke sedí matka, ku ktorej pendluje otec s malým deckom. Moja spolusediaca v uličke asi robí málo dobrých skutkov, tak veľkoryso otcovi ponúkne svoje miesto. Výsledok je, že toto dieťa ma celý let obťažuje a keď sa mi konečne podarí zaspať tak ma treskne po ruke a zobudí. Na nezaplatenie. Zvyšok letu teda do omrzenia pozerám simpsonovcov a už mi začínajú dochádzať diely. Ešte musím myslieť na let domov. V Moskve pristávame krátko po deviatej. Teraz som fakt vďačný zato, že som si rezervoval tú izbu, predstava že by som sa tu mal teraz unavený 6 hodín loudať s ruksakom na chrbte sa mi vôbec nepozdáva.

Takto si spravím prechádzku do supermarketu, kde kúpim koňaky domov a niečo na jedenie na izbu. Na recepcii je dnes ďalšia pokerface, ale aspoň sa spýta či mám záujem o free shuttle, buď o pol druhej alebo o pol tretej. Beriem ten neskorší. Na izbe dám sprchu a po jedle sa mi podarí trochu sa aj vyspať. 14:35 ma už sprinter vyklápa pred letiskom. Po všetkých kontrolách zabíjam zvyšný čas v duty free, ale ponuky nič extra. Kúpim teda aspoň jeden Guinness za 2 eurá, čo je tu jediná normálna možnosť ako sa dostať k pivu. V lietadle do Bratislavy doklepem posledná dva diely 20. série simpsonovcov a naskytne sa mi aj krásny výhľad na Tatry.

V Bratislave som opäť svedkom poslania non-schengen občana preč od EU okienka (asi svitá na lepšie časy), pasovka je tak extrémne rýchla. To je mi však nič platné, keďže na ruksak si počkám dobrých 15 minút. Domov to mám z letiska vzdušnou čiarou 3 kilometre, ale s víkendovou MHD je to na dva prestupy, na čo už vážne nemám energiu, tak na posledný úsek volám Taxify.