7.2.2011
V noci celkom slušne fúkalo, čo dáva tušiť, že dnešný deň slnečný pravdepodobne nebude. Ráno je zatiahnuté a vyzerá to na dážď. Z hotela sa vyberiem do bazaaru, kde sa chvíľu prechádzam a potom si spred citadely beriem taxík do kresťanskej štvrte Ainkawa.
Taxikár ma vysadí niekde v nej a ja sa teda vyberám na náhodu jedným smerom trochu sa prejsť ulicami. Prejdem krížom krážom zopár z nich, kde okrem iného míňam aj bar a niekoľko obchodov s alkoholom.
Narazím aj na kostol, ktorý stráži ozbrojená ochranka. Poza kostol sa uličkami vraciam neďaleko miesta, kde som vystúpil.
Zlákajú ma obchody s chlastom, tak si ich zopár prejdem a len domácim závidím ceny whiskey, ktoré začínajú na 6000ID (4€) za liter. Neodolám a beriem si litrovú Grand MacNish a dve libanonské pivá. Taxíkom sa veziem späť do hotela, kde náklad vyložím.
Začalo pršať, tak sa chvíľu zdržím na izbe a keďže dážď stále neprestáva odchádzam do bazaaru, kde sa po chvíli strácam v spleti uličiek s obchodmi s najrôznejším tovarom.
Začína na mňa prichádzať hlad, tak vychádzam z bazaaru a v neďalekej reštaurácií si dávam na obed polievku a dva kebaby.
Po obede sa vydám smerom k parlamentu a odtiaľ zamierim k Minaret parku. Po ceste sa na mňa nalepí jeden žobrajúci chalan, ktorý chce samozrejme peniaze a keďže mu žiadne nedávam prenasleduje ma. Keď už za mnou nejaký čas stále chodí začína to byť blbé jednému domácemu, ktorý za ním príde, a dá mu nejaké peniaze nech ma neotravuje. Potom si chvíľu pokecáme, ale vzhľadom nato, že sa ponáhľa tak naozaj len krátku chvíľu.
Z hlavnej ulice si odskočím pozrieť aj nejaké bočné uličky, až sa dostávam na križovatku, odkiaľ už je Minaret park na dohľad.
Prejdem sa k nemu, odfotím si minaret s odlomeným vrchom, čo je hlavný ťahák tohto parku a cez križovatku sa inou cestou vraciam do centra.
Nasledujúcu pol hodinu strávim v bazaare obchádzaním rôznych obchodov a zháňaním otvárača na fľaše. Po niekoľkých rozhovoroch a pozvaniach na čas sa mi ho konečne v jednom obchode s kuchynskými potrebami darí kúpiť.
Vraciam sa na izbu, kde oddychujem pri telke a pive. Večer, keď sa chystám do mesta na večeru, počas toho ako zamykám izbu zrazu začujem známy hlas. To na mňa kričia chalani zo včera, resp. časť z nich. Dnes boli na výlete v Suleymanii a dvaja sa rozhodli už odísť nazad do Turecka a zvyšní traja chcú ešte vidieť Dohuk, kam majú rovnako ako ja namierené zajtra. Do mesta teda ideme spolu.
V bazaare si v jednom z ešte otvorených obchodov dáme džús, vyskúšame miestne sladkosti, na večeru si dáme kebab a skončíme na námestí pri vodnej fajke. Dohodneme sa na zajtrajšom odchode a na záver si ešte vyjdeme pred citadelu spraviť si spoločnú fotku.
