Rumunsko 2017

Deň 4 – Z Mamaie cez Bukurešť do Klužu

8.7.2017

Ráno sa so vstávaním nikam neponáhľame, vlak do Bukurešti nám ide až o jednej. V pokojnom tempe sa naraňajkujeme, dáme dokopy a pobalíme ten jeden malý ruksak, v ktorom sme obaja na tieto 4 dni sprataní a vyrážame na autobusovú zastávku. Maršrutka 301 prichádza asi po 10 minútach a našťastie prázdna, tak je cesta na stanicu o niečo príjemnejšia.

Pred stanicou sme hodinu a niečo pred odchodom vlaku, ktorú využívame na tie najpodstatnešie veci. Vyberieme peniaze z bankomatu, najeme sa shawarmy v bufete vedľa stanice a dáme si v bare pivo. 7 minút pred odchodom vlaku nastupujeme do vozňa číslo 3. Tento je na rozdiel od cesty sem otvorený, jediný problém je, že máme miesta 102 a 104 a miesto 102 jednoducho neexistuje. Našťastie 101 zostáva neobsadené, tak sa môžem usadiť tam.

Klíma vo vlaku ťažko nestíha a neposedné decko, ktoré cestuje s dedom a pobehuje celé dve hodiny hore dole po vagóne a vreští pohodliu cestovania tiež nepridáva. Krátko po tretej sme na Gara de Nord. Nájdeme úschovňu, kde strčíme ruksak a máme sa v pláne metrom odviezť na stanicu Izvor a odtiaľ peši prejsť k Palácu Parlamentu/Palácu Ľudu.

Smerom k stanici metra je nejak podozrivo pusto a potom si všimneme zahradené vchody do stanice. Na stenách sú nejaké A4ky v rumunčine a z dátumov 5.7.2017 – 11.7.2017 sa dá celkom logicky vyčítať, že stanicu asi rekonštruujú. Vraciame sa na povrch, kde štartujem Uber a o pár minút už pred nami zastavuje Lancer, ktorý nás odvezie priamo pred palác. Parkovisko pred ním je úplne prázdne, len sem tam tu prefrčí nejaké auto.

Povinné fotky porobené, tak sa po bulvári Unirii presúvame k rovnomennému námestiu. Tu už mraky dávajú tušiť čo bude nasledovať. Fontána funguje iba v strede námestia, zvyšok je mimo prevádzky pravdepodobne už roky, čo je škoda. Ako som tak pozeral na svoje fotky z 2008, vtedy to ešte fungovalo poriadne. Od fontán prejdeme cez cestu a rieku Dambovita a vtedy začne liať. Našťastie to nemá dlhé trvanie a po 10 minútach je po daždi a opäť sa vyjasňuje.

Starým mestom len prejdeme, terasy s nadháňačmi sú fakt to posledné čo nás zaujíma. Míňame bývalú budovu Národnej banky, pred ktorou pribudol plot. Hneď oproti je krásna budova Tehnoimport z roku 1935. Pomaly nám aj vyhladlo, tak by sa patrilo niečo zjesť. Prechádzame okolo KFC, čo hneď zavrhujeme, veď ono sa niečo skôr či neskôr objaví. Kúsok odtiaľto je park Cismigiu s jazerom, ktorý máme cestou späť na stanicu, tak nastavíme správny smer. Po pár metroch míňame nenápadné bistro, ktoré si vlastne všimnem až po pár sekundách ako prejdeme okolo. Vnútrajšok je obložený drevom a dekorovaný starými plagátmi Singapore Airlines. Obsluhujú tety v zásterách, no čo môže byť lepšie? Objednávame si mäso a pivečko a hneď sme spokojnejší.

Hneď oproti cez cestu upútajú Janku šaty vo výklade obchodu s oblečením. O pár minút neskôr už z karty odchádzajú peniaze a suvenír je igelitke. Prichádzame do parku, kde zrazu ruch mesta opadne a dokonca tu nájdem aj kopečkovou za 2 RON. Fotia sa tu nevesty, ľudia sa člnkujú a my si tiež na chvíľu posedíme na lavičke.

Z parku je to na stanicu už iba pár ulíc. Do odchodu autobusu na letisko máme ešte hodinu, tak vyzdvihneme ruksak a na terase pred budovou dáme pivo. 5 minút pred odchodom autobusu sa presunieme na zastávku a ten na minútu presne prichádza.

Až po cvaknutí lístkov nás spolucestujúci upozornia, že sme nastúpili v zlom smere. Autobus z letiska má totiž Gara de Nord ako predposlednú zastávku, potom sa trochu vráti naspäť a na Gara Besarab má konečnú. Pomýlil nás hlavne názov konečnej “Aeroport”, ktorú autobus prehodil práve vo chvíli ako prichádzal na zastávku. Blbé je, že intervaly takto v sobotu večer sú až 30 minút a to už nie je príchod na letisko s pokojom v duši. Rýchle rozhodovanie a vraciame sa na stanicu, kde chytám wifi a objednávam Uber. Ten je tu našťastie hneď a onedlho už fičíme Focusom po výpadovke na letisko. S milým vodičom aj čo to pokecáme od situácie na pracovnom trhu až po vládu a za západu slnka nás vyklopí pred terminálom.

Ešte pred kontrolou poprelievame krém na spálenú kožu do IKEA fľaštičky a fičíme na check in. Zvyšok večera už zbehne rýchlo. Autobus nás odvezie ďaleko od terminálu pred ATR-72 Taromu.

Krátko po vzlete regulérny servis s chutnou bagetou a džúsom a krátko po jedenástej pristávame opäť v Kluži. Posledný trolejbus odišiel pred vyše pol hodinou, tak pozerám Uber, ale žiadny vodič nie je v službe, tak berieme klasický taxík. K ABI hostelu je to za 17 RON. Recepcia bola iba do desiatej, našťastie som sa dopredu dohodol, že prídeme neskoro, tak som dostal PIN od dverí a číslo izby. Na izbe dáme rýchlu sprchu a zvalíme sa do mega pohodlných postelí s perfektnými tvrdými matracmi. Budík máme nastavený o 5 hodín.