3.10.2023
Ráno sa budím prekvapivo celkom svieži a bez bolesti hlavy. To sa v tomto veku počíta. S checkinom som včera celý večer tak taktizoval a vyčkával na exity až som zaspal a keď som sa ráno uvedomil, ostalo pre mňa jedno jediné sedadlo – v strede. S hlavou v smútku sa lúčim s Mirom, ktorý padá na vokzal chytiť vlak do Ganje a ja padám do sprchy pustiť na seba striedavo studenú a teplú vodu, aby som sa kompletne prebral k životu. O pol deviatej opúšťam hotel a ešte si prejdem zo tri-štyri ulice nech mám nejakú fotku centra aj počas dňa a o deviatej nastupujem do taxíka.
Štyridsať minút na letisko mi zbehne ako nič, hlavne vďaka tomu, že zadriemem. To som si mal ušetriť do lietadla. Smutne sa pozriem na Terminál 1, kde som si predstavoval ako si budem hovieť v luxusnom salóniku a vchádzam do dvojky, kde sa postavím do radu na checkin. Tu ma pre zmenu čaká rad, ktorý sa takmer vôbec nehýbe a k palubnému lístku sa dostávam po solídnych 30 minútach a to ma ešte čaká security, kde asi tiež súťažia o titul Najpomalší tím pracovníkov na letisku roku 2023.
Nakoniec sa po nejakých 50 minútach dostávam do salónika, kde vďakabohu majú aj nejaké jedlo, ktoré hneď nahádžem do seba. Bodla by aj kávička, len kávovar nejak štrajkuje a obsluha nikde. Uspokojím sa teda s Fantou a v momente ako začína boarding sa vyberám ku gejtu.
V ruke žmolím posledných 5 manatov a teda hneď ako vidím automat na kávu za 2, neváham ani sekundu. V živote som si už kúpil veľa káv z automatu, niektoré boli rýchlejšie, niektoré pomalšie, ale tento je suverénne ten najpomalší zo všetkých. Na dobré si vraj treba počkať, tak sa chlácholím aspoň týmto, ale keď mi mašina asi po dvoch minútach naservíruje niečo, čo vyzerá ako vyluhované ponožky a chutí ako horúci odstáty čaj som hlboko znepokojený. Atrapa kávy putuje do koša a ja do kaviarne, kde som si to mal namieriť hneď a tu si naprávam chuť americanom za 3 manaty. Učíme sa na vlastných chybách. Takmer štvorhodinový let domov na strednom sedadle je presne taký ako to znie, strašný. Nejak to však prežijem a bez ujmy doklepem až na maďarskú pôdu, kde si konečne ponaťahujem skrehnuté končatiny. Plusové body dávam za organizovanie EU a non EU držiteľov pasov, tak som vonku nakoniec celkom promptne a po príjemnej desaťminútovej prechádzke som pri aute.
Definitívnu bodku za výletom dávam nezdravým obedom na diaľničnom McDonalde a podvečer bez ujmy prichádzam domov.
Páči sa vám tento obsah?