6.4.2026
5:20 je čas, kedy by som rád ešte spal, ale Wizzair mi nedovolí.
Rýchly ranný postreh: absencia turniketov pri vstupe do metra, či S-Bahnu je síce pohodlná, ale zároveň neeliminuje rôzne existencie, ktoré sa vo vozni nachádzajú. Napríklad ako dnes ráno posratý bezdomovec.
O hodinu neskôr už dosahujeme letisko Brandenburg. Toto je Terminál 1, z ktorého neletíme, sockolety sú outsourcované na Terminál 2.
S ktorým sa pri pôvodnom návrhu nepočítalo a pre lowcosty bol tak dostavaný v roku 2021. To znamená, že medzi terminálmi je potrebné vyjsť cez exteriér. Teraz je to ok, v zime asi už menej.
Akonáhle ale človek prejde kontrolami, tak už sa fyzicky nachádza v jednej budove, čiže aj keď sa salónik nachádza akože v Termináli 1, stačí len prejsť chodbou. Výhodou totiž je, že sa nachádza v rohu Terminálu 1, t.j. hneď pri Termináli 2. Hádam som to vysvetlil jasne.
Alkoholici si tu prídu na svoje.
Milovníci čistých pohárov už menej.
Duo, vďaka ktorému som videl kus Európy.
Ako sem, tak aj naspäť. V “hekovaní” exitom je to pri Wizze naroziel od Rynaiaru hop alebo trop, na tomto výlete je to však plný zásah.
A pohľadom na bratislavský vzdušný prístav sa tento výlet končí.
Berlín nestratil nič z toho, čím si ma pred 12 rokmi získal. Piedestál mojej najobľúbenejšej západnej metropoly neohrozene okupuje aj naďalej, aj keď stojí za úvahu, akú veľkú mieru v tom zohráva práve jeho rozpoltenosť. Ak sa hovorí “môžeš zobrať človeka z dediny, ale nemôžeš zobrať dedinu z človeka”, tak môžeš zobrať východoeurópana do sveta, ale nezoberieš východnú Európu z človeka. Možno práve preto sa podvedome aj vedome cítim komfortnejšie a “viac doma” v jeho východnej časti, aj keď je samozrejme korektné priznať, že žiť tam v režime, aký tam pred rokom 1990 vládol, by som nechcel ani v najhoršom sne. Aj keď jeden nikdy nevie, čo nám budúcnosť prinesie, ružovo a euforicky ako v 90tych rokoch si ju dnes už asi nikto nepredstavuje, ale to je na inú debatu. Auf Wiedersehen Berlin und bis zum nächsten Mal!
Páči sa vám tento obsah?