29.6.2026
A j zeleninku som si dal, aby som bol zdravý.
rew
Dodnes si spomínam na júl 2008, kedy som bol v Kišineve prvý raz. Bola to ešte éra tlačítkových telefónov a papierových máp a nešlo mi do hlavy, kde to jazero Valea Morilor je. Až neskôr som zistil, že ho začali vypúšťať už na jeseň 2006.
Koncom júla 2006 v ňom uhynuli približne tri tony rýb a podľa vtedajších zistení sa zadusili pre nedostatok kyslíka, ktorý súvisel s veľkým množstvom organického znečistenia a s hrubou vrstvou bahna na dne. Na dne vraj bola dvoj až trojmetrová vrstva kalu. Napĺňať ho znova začali až v roku 2011.
Voda robí veľa. Toto je oveľa príjemnejší pohľad, než aký sa mi naskytol vtedy.
Scara Cascadelor – Kaskádové schodisko, ktorého vznik sa datuje až do 50. rokov 20. storočia malo slúžiť ako reprezentatívny vstup do vtedajšieho Centrálneho parku kultúry a oddychu leninského Komsomolu. Po rozpade Sovietskeho zväzu celý komplex výrazne schátral, dnešná podoba je výsledkom rekonštrukcie z roku 2016.
Tu ostré hrany nevadia, ale pri Cybertrucku áno?
Pre definitívnym odchodom domov si ešte dáme krátky stop pri veža kolektívneho bývania, ktorej dnes nikto nepovie inak ako “Romanita”. V roku 1986 mala pomôcť riešiť problém s nedostatkom bytov.
V januári som toľko šťastia nemal, ale dnes boli boli dvere do tejto legendárnej stavby otvorené dokorán a ja som neodolal. Toto je 17. poschodie.
Ťažko povedať, čo sa tu stalo, ale vyvalené vchodové dvere aj s rámom asi nič dobré neveštia.
Smerom dole sme sa vybrali vnútorným schodiskom, kde absentujú akékoľvek okná alebo osvetlenie. O dve poschodia nižšie nás privítal takýto obhoretý strop.
Ohorky sú ešte ten najmenší problém. O poschodie nižšie nás zastavila čerstvá masívna tyčka. Potupne sme sa tak stiahli k výťahu.
Ťažko povedať, či je to výbeh pre psa alebo pre dieťa.
Ešte posledný pohľad na Romanitu v celej svojej kráse a hajde na letisko.
Takýto dlhý rad na security som na kišinevskom letisku zažil prvýkrát.
Salónik ani v júni stále nenadviazal spoluprácu s Priority Passom, tak si čas krátime nákupom alkoholických nápojov v Duty Free.
Po 15 minútach vo vysaunovanom autobuse je aj vypustenie na dopotenú plochu osviežením.
Cestou domov sa nám aspoň podarilo chytiť sociálnu business class. Maličkosť, ale poteší.
Po veľmi dlhej dobe sa mi podarilo byť medzi úplne prvými v termináli. Boli sme až taký rýchli, že dvaja zo štyroch pasovákov ešte ani neboli vo svojich búdkach. Možno keby tie automatické brány neboli vypnuté, nemuseli sa tak ponáhľať,. ale asi by som veľa chcel.
Ja milujem leto! To tam musíte povedať!
Kišinev ani po tretíkrát tento rok nesklamal a Tiraspol sa pocitovo za tých 5 rokov, čo ubehlo od mojej poslednej návštevy nezmenil takmer absolútne v ničom. Pre miestnych je to pravdepodobne smutný príbeh, pre občasných návštevníkov však stále ponúka presne to, čo od toho človek čaká, teda zakonzervovaný skanzen a rovnako zdvihnutý prst, ako sme mohli skončiť, keby sme stále trpeli kolektívnym štokholmským syndrómom. V každom prípade verím, že moja pri mojej tretej návšteva Podnesterska sa konečne pozriem aj za hranice jeho hlavného mesta. Ideálne na štyroch kolesách.
Páči sa vám tento obsah?