24.1.2025
Táto fotka hovorí sama za seba. GPS 43.46469936541555, -3.7995716503136507
Nenápadný kostl Parroquia del Carmen y de Santa Teresa v neogotickom štýle. Patrí Rádu karmelitánov a začína odtiaľto tradičný sprievod Panny Márie Carmenskej, patrónky námorníkov.
Eskalátorom až ku hviezdam. Alebo aspoň do potravín.
Nissan Terrano R20 po facelifte.
Tapas na raňajky.
P.º de Pereda je hlavná promenáda pozdĺž zálivu, ktorá oddeľuje pobrežný pás od historickej štvrte Santanderu.
Treba stlačiť gombík a čakať na zelenú.
Chill pri vode.
Jedna z turistických lodiek, ktorá vás za pár euro povozí po zálive.
Odpočinok.
A ešte jeden pohľad na promenádu.
Ľudia sa radi pozerajú na vodu a trávia pri nej čas. Ja nie som výnimkou.
Klasický výjav pobrežných miest.
Centro Botín – umelecké centrum, ktoré navrhol architekt Renzo Piano, víťaz Pritzkerovej ceny (niečo ako Oscar v architektúre). Západný blok je venovaný umeniu s dvomi výstavnými miestnosťami a východný blok je určený pre kultúrne a vzdelávacie aktivity.
Budovu tvoria dva bloky, ktoré sú prepojené štruktúrou štvorcov a chodníkmi známymi ako „pachinko“.
Verejné priestory vytvorené okolo budovy sú tu rovnako dôležité ako samotná budova. Námestia na sever a západ od budovy sú dva z najdôležitejších priestorov a stali sa miestami na oddych a vychutnanie si záhrad a zálivu.
V skutočnosti je to tu živšie, ako to pôsobí z tejto fotky
Ako napríklad tu, rozdiel medzi miestami je 60 metrov.
Katedrála cez deň nepôsobí o nič výpravnejšie.
Bočný pohľad na Plazu Porticada.
Ceľkom rozľahlý kostol Najsvätejšieho Srdca učupený medzi obytnou výstavbou.
Tmavé uličky starého mesta.
Kvôli správnemu zoradeniu fotiek musí mať každá nejaký popis, čo som práve učinil. Inak sú to dvere, ale to každému pri pohľade na ne už dávno došlo.
Druhá najlepšia fotka tohto výletu.
Postavičky môjho detstva stále žijú a dúfam, že ešte dlho budú.
Sympatický malý obchod, kde som nič nekúpil.
Ani cyklopruhy netreba.
Hrdo a národne.
Pohľad na pláž Magdalena, nachádzajúcu sa na rovnomennom polostrove. V tejto chvíli o tom ešte neviem, ale je to asi najpríjemnejšie miesto v celom Santanderi.
A toto je pre zmenu vedľajšia Playa de los Bikinis. Svojmu menu nezostala nič dlžná a nejaké zložené vrchné diely bikín sa tu našli aj vo februári.
Tento 28 hektárový polostrov človeka privedie do úplne iného sveta.
Dokonalé farby.
Maják Punta de la Cerda z roku 1870. Meno dostal podľa umiestnenia batérie Santa Cruz de la Cerda, ktorá bola určená na ochranu prístupu do zálivu Santander pred nepriateľmi.
Veľmi príjemné výhľady len necelý kilometer od historického centra.
Sedmokráska obyčajná (lat. Bellis perennis)
Palác Magdalena, ktorý bol postavený v rokoch 1908 až 1913 ako letné sídlo španielskeho kráľa. Ten je možné navštíviť len formou prehliadky budovy so sprievodcom v určitých časoch dňa. Budova sa teraz využíva najmä na vzdelávacie a konferenčné účely a nevyhnutne aj ako veľkolepé svadobné miesto.
Vstup do Santanderského zálivu a v pozadí malý neobývaný ostrov Mouro, na ktorom sa nachádza maják z 19. storočia, dnes plne automatizovaný.
Replika plte z drevených kmeňov, ktorá preplávala v roku 1970 Tichý oceán, čo z nej robí jednu z najdlhších plavieb v histórii.
Záchranný čln.
Najväčšie prekvapenia polostrova je však jednoznačne malá open air ZOO s niekoľkými tuleňmi a morskými levmi.
DOPLNIT
Jedná sa o dar od Uruguaj a dar od Španielska zase je, že je to tu voľne prístupné bez akéhokoľvek vstupného.
Tie najlepšie veci väčšinou bývajú zadarmo.
Na tejto fotke to veľmi nie je vidieť, ale na vrchole tej skaly je malá socha, tzv. “Rybí chlapec”, ktorý drži trojzubec. Tú si objednal Ramón Muriedas, ktorý vo svojich sochách často Má ísť o poctu detstvu, ale aj symbol pre mesto Santander, ktoré pred silou mora chráni tento malý Neptún.
Poslendý pohľad na pláž El Sardinero.
Ešte jedno víno som povedau.
Monte Carlo to nie je, ale Gran Casino del Sardinero by sa vizuálne nestratilo ani tam.
Digitálna stopa cien ovocia a zeleniny vo februári 2025.
A pred odletom ešte jedno parkoviskové pivko.
Santander nie je veľké mesto a letisko tomu zodpovedá. Absencia salónika pred odletom domov síce nepoteší, ale kompenzuje to svižnosť odbavenia a kompaktnosť rozmerov.
A tu výlet končí. Pokým Bilbao ma popravde príliš neoslovilo, Santander si ma za ten krátky čas celkom získal. Veľkostne ideálne, neuponáhľané mesto na pobreží, ktorému nie je čo vytknúť. Snáď teda aj niekedy nabudúce.
Páči sa vám tento obsah?