Peloponéz 2020

Deň 4 – pláž Voidokilia & Kalo Nero

31.8.2020

Nadránom sa náhodne zobudím pri východe slnka, tak to rýchlo cvaknem z balkóna a spím ďalej. Regulérne som na nohách až krátko po ôsmej a hneď vybehnem zaobstarať niečo na raňajky. Ulice sú ešte ľudoprázdne, ale supermarket aj pekáreň už našťastie fičia. Najdôležitejšie jedlo dňa skonzumujeme na balkóne a zvyšný čas do odchodu strávime kúpaním.

O jedenástej sa už ale treba porúčať. Majiteľka nikde, kľúč teda nechávam v zámku a v prístave hodíme veci do auta. Pred odchodom do seba ešte v kaviarni kopneme kávu a o pár minút sa už Picanto prepletá úzkymi uličkami preč z Koroni.

Ubytovať sa ale môžeme až od druhej, čiže dovtedy sa treba nejak zabaviť. Našťastie na polceste je parádna pláž, ako vystrihnutá z katalógu, teda aspoň na podľa fotografii. O 54 kilometrov neskôr tak schádzame z hlavnej cesty a úzkou asfaltkou pomedzi olivovníky sa po pár minútach dostávame na prašné piesočnaté parkovisko. Áut je tu celkom dosť, to neveští nič dobré. Po posledných pár metroch skrz vyhriaty piesok sa pred nami zátoka s plážou Voidokilia – ktorú podľa legiend používal ako prístav pre svoje lode kráľ Nestor (syn pylského kráľa Nélea a jeho manželky Chlóridy) rozpestrie v celej svojej kráse a obavy sa hneď rozplynú. Väčšina ľudí sa koncentruje na prvých 150 metroch a potom sú už pekne na riedko. Samotná pláž je považovaná za najkrajšiu na celom Peloponéze a za jednu z najkrajších v celom Grécku. Najpôspbivejšie samozrejme vyzerá zhora, ale ani zo štandardnej výšky ľudských očí to nie je na zahodenie. Hneď za plážou sa nachádza lagúna Gialova, ktorá je biotopom pre 258 druhov vtákov, z ktorých až 79 hrozí v súčasnosti vyhynutie. Celá oblasť je preto prírodnou rezerváciou a tým pádom tu nie sú žiadne bufety ani iné masové služby, čo ja osobne len vítam. Preskočíme teda najväčšie masy a zložíme sa o niečo ďalej. Voda je príjemne vyhriata a jediným negatívom sa tak ukazuje absencia akéhokoľvek tieňa. Bohužiaľ nie sme praví plážoví hekeri so slnečníkom alebo stanom.

Po hodine a pol kúpania to s pripečenými hlavami teda radšej balíme. Nasadáme do príjemne vysaunovaného Picanta a vyberáme sa smer Kalo Nero. Po niekoľkých desiatkach minút parkujem pred Hotelom Akrogiali, ktorý leží priamo pri plážou a rovno dostávame free upgrade na izbu s výhľadom. Poteší. Ako výraz vďaky tak zvolíme hotelovú reštauráciu ako bod nášho neskorého obeda a keďže sme teda pri tom mori, patrilo by sa otestovať konečne aj čerstvé ryby. Vyberáme teda dve rôzne z aktuálnej ponuky (len názvy mi už bohužiaľ vyfučali z hlavy) a k tomu domáce víno. jedlo samo o sebe výborné, len to samozrejme nie veľmi sýte.

Zvyšok vína nám čašník dovolí zobrať na pláž a ešte nám na neho donesie aj kovové vedro, customer care ako sa patrí. Popíjaním vínka a kúpaním sa zabavíme až do štvrť na dävať a zvyšok večera som už plánoval iba chill na izbe, ale o desiatej sa neúprosne začne ozývať hlad. Onedlho nám tak už na stole pristáva souvlaki a grécky šalát a kríza je zažehnaná. Najedení sa tak spokojne môžeme za zvukov mora konečne odobrať na spánok.