Maroko 2017

Deň 4 – pláž Legzira & Agadir

2.5.2017

Budík, čo máme na siedmu predbehne moja mama, ktorej sa už o 6:14 v taške omylom vytočí moje číslo. Našťastie sa nám ešte podarí zaspať a o ôsmej sme už dole nastúpení na raňajky. Zatiaľ tretí deň to isté, ale bez problémov 😀

Po raňajkách sa ideme ešte pozrieť dole na pláž, kde sme úplne sami. Po tejto rannej zdravotnej prechádzke sa vraciame na izbu pobaliť.

Na pumpe tankujem plnú a môžme vyraziť. Prvú zastávku máme hneď za mestom. Z hlavnej cesty stačí odbočiť na poľnú a po pár sto metroch sme na parádnej vyhliadke na útesy. Odtiaľto je vidieť aj oblúk na pláži Legzira, kam máme namierené odtiaľto. Pôvodne boli oblúky dva, ale ten krajší sa minulý rok na konci septembra bohužiaľ zrútil.

Výhľadu si užijeme do sýtosti a autom sa presunieme o pár kilometrov ďalej nad spomínanú pláž. Zaparkujeme pri hoteli a schodami sa postupne dostaneme až dole. Tu je zopár reštaurácii a niekoľko turistov, tí sa však dajú spočítať na prstoch dvoch rúk. Prejdeme sa k prvému oblúku, pod ktorým sa človek teraz necíti dva krát isto, keď vidí tie tisíce malých kameňov, z ktorých je to celé zložené. Je odiaľto dobre vidieť aj pozostatky toho zrúteného.

V jednej z reštaurácii si dáme rovno aj obed, netreba vymýšľať. Zo skúsenosti viem, že by sme potom ako naschvál zas nevedeli nič nájsť. Voľba padne na chobotnicový Tajine, ktorý je delikátny, len príprava trvala trochu dlhšie.

Spokojne najedení sa vraciame k autu a do navigácie volím letovisko Agadir. Nemali sme poobednú kávu, to ale napravíme v centre Tiznitu, kde je teplo ako v pekle. Pikolík mi hneď nájde parkovacie miesto a my sa odsunieme do kaviarne opodiaľ. Cafe au lait dobre padne a dodá energiu na cestu.

Až v aute si všimneme ako nám na pláži pripieklo ksichty. Hneď teda aplikujem krém. Pred Agadirom už premávka solídne hustne.

Hotel máme až na opačnom konci mesta z akého prichádzame a na obchvate je práve poobedná špička. Po nejakej polhodine sa konečne dostávame do centra a v MAPS.ME pozerám, že hotel by mal byť na ľavej strane ulice. Urobím asi 3 kolečká okolo bloku a stále to nevieme nájsť. Spýtam sa teda jedného pikolíka, kde je Residence Amwaj a ten sa tvári, že také niečo snáď ani neexistuje, až keď mu to ukážem na mobile, tak ma opraví, že to je Amvááááž 😀 A je to hneď oproti na druhej strane cesty, len na mape to je zle. Hlavne, že sme tu krúžili jak retardi, ale nad vchodom je obrovský nápis 🙂 Jedná sa o apartmánový hotel, dostávame teda obrovský byt s dvoma obývačkami, dvoma spálňami a dvoma toaletami. A to všetko za smiešnych 27€.

Na byte si trochu oddýchneme a potom sa vyberáme do ulíc. Hneď sa rohom je malá samoška, kde si tradične kúpim môj obľubený Rani džús (ak je v ponuke) a v bankomate za rohom doplníme zásobu bankoviek. Agadir už na prvý pohľad vyzerá inak ako Maroko, ako sme ho doteraz videli. Mesto vrátane starobylého centra bolo totiž v roku 1960 zničené zemetrasením a kompletne prestavané s povinnými seizmickými normami a vyzerá tak veľmi európsky.

My sa pomedzi hotelové komplexy a english puby a norway reštaurácie dostávame na promenádu pri pláži. Tá vyzerá fajn, pokým sa človek nepozrie na samotnú pláž. Fakt nerozumiem tomu, kto sem príde dovolenkovať medzi odpadky. Celá pláž je jeden veľký bordel, od zvyškov jedla, cez obaly od PET fliaš a jogurtov až po kusy oblečenia. Hotová dovolenková idylka.

Prejdeme sa pomedzi tento bordel, ale potom radšej vyjdeme späť napromenádu, na ktorej si počkáme na západ slnka. Popravde aj v Bratislave som videl krajší.

Po západe slnka nahodíme mikiny a okolo ďalších hotelových komplexov a mega stráženého kráľovského paláca, ktorý je jedným zo sídel marockého kráľa Mohammeda VI, sa vraciame do mesta. Tu je na jednej z križovatiek sympatické bistro so sedením vonku a mega milým čašníkom, tak si dáme dve shawarmy na dobrú noc.

Pri jedle si všimnem na lampe pripevnenú reklamu na Crocopark tu v Agadire, kde majú vyše 300 krokodílov. Tak to kuknem na mape, je to blízko obchvatu, tak prečo sa tam zajtra nepozrieť. Po jedle sa cez už len odtrepeme dve ulice na byt.