10.10.2016
Nakoniec sa spalo celkom fajn, len uprostred noci som klímu vypol, namiesto toho, aby som na nej nastavil vyššiu teplotu, čo bola trochu blbosť, lebo vzduch sa rýchlo vydýchal. Zobúdzame sa niečo pred siedmou a o necelú hodinu sme ready. Počasie je priam ukážkové, svieti slnko a je teplo, október ako má byť. Raňajky v cene pochopiteľne nemáme, tie vyriešime vo Family Mart, čo máme cez cestu.
Ja si kúpim nejaký zelený donut či čo to je a Janka čokoládový. Ísť to zjesť naspäť do hotela sa nám nechce, tak si vyhliadneme taký múrik pri parkovisku oproti. Je tu aj automat s nápojmi, tak hneď kupujeme dve kávy. Tento je ale lepší, ako ten v hoteli v Tokiu, lebo nápoje ako káva sú pekne zohriate. Čo si potom všimnem, že studené nápoje majú modré svetlo a teplé červené. Len tá káva je pre mňa, ako pre niekoho, kto si do kávy inak nedáva cukor vôbec až príliš sladká. Hlavne v kombinácií s tým donutom.
Včera ma k večeru začalo trochu pobolievať ľavé koleno, ale horúca sprcha a spánok tomu pomohli, tak snáď to už bude ok. Na dnes sme toho naplánovali pomenej, nech sa nemusíme naháňať. Hneď pri parkovisku máme vchod do metra. V automate kupujem jednorázové lístky, tuším tu žiadne denné nemajú. Vezieme sa šesť zastávok na Umeda, ktorá je hneď pri železničnej stanici Osaka.
Odtiaľto je to tak 10 minút peši a prichádzame k Umeda Sky Building. Devätnásta najvyššia budova v Japonsku má totiž na svojom vrchole parádnu 360 stupňovú vyhliadku. Ešte skôr ako si kúpime lístky však navštívime WC. Viem, že je to činnosť, ktorá sa bežne neopisuje, ale tu konečne prichádzam do styku s tým parádnym japonským záchodom, ktorý má všetky tie funkcie ako vyhrievanú záchodovú dosku, hudbu a všetky možné gejzíry, úplný zážitok, to chcem domov 😀
Zo záchodu sa vyvezieme výťahom na 38. poschodie, kde si kupujeme lístky. Vyhliadka má dve poschodia, tá spodná je vnútorná, je tu aj bar a obchod so suvenírmi. Potom je tu spomínaná vonkajšia 360 stupňová kruhová vyhliadka, odkiaľ je perfektný výhľad napr. aj na budovu, cez ktorej vnútro vedie cesta.
Vynadívame sa do sýtosti a vraciame sa ku stanici. Tu si spravíme návštevu obrovského obchodu s mobilmi a príslušenstvom, kde by si Janka aj chcela kúpiť nejaký šialený obal na mobil, ale na jej typ tu bohužiaľ nič nemajú. Po tomto neúspešnom nakupovaní začínam byť hladný. A stanica a jej okolie je predsa ideálne miesto na obed. Pod koľajnicami sú tu desiatky prevádzok, pred niekoľkými sa dokonca stoja rady. My si nájdeme v útrobách chodieb takú malú prevádzku, kde robia ramen. Ja si dávam Miso ramen a Janka zeleninový. Tieto rameny by som ja mohol jesť každý deň.
Pred ruchom stanice unikáme do metra a z Higashi-umeda sa vezieme na Temmabashi.
Prejdeme zo dve ulice a už sa pred nami začína ukazovať komplex zámku Osaky. Je to jeden z hlavných turistických highlightov mesta, čo sa ukazuje aj na návštevnosti. Po moste ponad vodnú priekopu vchádzame do komplexu až sa dopracujeme pred hlavný vchod.
Tu sú nejaké stánky, tak si dáme zmrzlinu. Majú tri druhy, vyberáme si kombináciu mango-jahoda. Zmrzlina asi za 5€, ale aspoň jej bolo celkom dosť. Po zmrzline sa dáme do reči s jedným starším japoncom a ten nám okrem iného povie, že dnes je sviatok, preto sú všade také kvantá ľudí. A rovnako to vysvetľuje aj to, prečo včera všetci toľko chlastali. Kúsok od stánkov má svoju sochu Toyotomo Hideyoshi, čo bol jeden z najvýznamnejších mužov japonských dejín. Hneď za ním je jeho svätyňa, pred ktorou si nás odchytí jeden miestny, že či si nás môže odfotiť, lebo fotí zahraničných turistov. Tak my že jasné, tak sa chvíľu presúvame pred svätyňou tak, aby sme našli najlepšie pozadie 😀 Len škoda, že sme sa zabudli opýtať, kde sa budú dať fotky pozrieť.
Ideme teda konečne pozrieť ten zámok. Tu je koncentrácia ľudí úplne najväčšia a ešte sa mi tu stane aj nešťastie 😀 Také dve holčiny ma požiadajú nech ich odfotím a aby sa tam zmestili a bol vidieť aj celý zámok musím si čupnúť. Potiaľto je to v poriadku. Ale ako ma to koleno pobolievalo už včera a teraz sa prudko postavím, zrazu len vystrelí bolesť a je vymaľované. Koleno bolí celkom dosť, ale chodiť sa s tým ako tak dá, tak idem za Jankou postaviť sa do radu na lístky do zámku. Lístok zahŕňa múzeum, ktoré sa nachádza vo vnútri zámku + vyhliadku na jeho vrchole. Z jednej vyhliadky sme práve prišli a táto ma navyše naťahané všade ochranné pletivo, tak to nie je nič moc.
Múzeum nás až tak nezaujíma (všetko je za sklom), tak to boli celkom zbytočne vyhodené peniaze. Dole si v automate aspoň na pamiatku dáme vyraziť na pamätnú mincu dátum a naše mená. Pod zámkom práve začína koncert na bubnoch, tak chvíľu popozeráme. Koncert skončí a ľudia sa začínajú rozchádzať, tak ideme aj my.
Zastávka metra je odtiaľto len kilometer, ale na chromú nohu je aj to dosť. Park je inak pekný, ešte aj pomaly zapadá slnko, tak to ho robí o niečo krajším. Konečne sa dovalíme na zastávku Moronomiya a odtiaľto nám ide metro priamo až k akváriu, ktorá je našou viacmenej poslednou dnešnou zastávkou.
Osem zastávok nie je málo, vystupujeme už do takého pološera. K Osaka Aquarium Kaiyukan je to ďalší necelý kilometer a to ešte neviem čo bude čakať dnu 🙂 Okolo ruského kola Tempozan, ktoré je len o 20 metrov menšie ako to londýnske sa dostávame na námestie pred budovu akvária a kupujeme lístky. Jeden lístok za 2300JPY, tak uvidíme či sa oplatí 🙂
V akváriu je 470 druhov živočíchov v celkovom počte 29 tisíc. To už je pekné číslo. Je tu celkovo 15 nádrží. Hlavná je hlboká 9 metrov a nachádza sa v ňom najväčšia atrakcia a tou je Žralok obrovský. Prehliadka sa začína na ôsmom poschodí a pomaly sa špirálovito točí dole poschodie po poschodí okolo centrálnej nádrže. Niektoré z nádrží sa tiahnu cez niekoľko poschodí, takže napr. Také tulene sa dajú pozorovať na súši aj pod vodou. Viac nech povedia fotky:
Pri samotnom konci prehliadky (ktorá mala takmer kilometer) je taký malý výbeh, resp. “výplav”, kde sa človek môže dotknúť malých rají a žralokov. Pozriem čas a dnu sme boli vyše dvoch hodín, ani sa to nezdá.
Správny čas na večeru. Cestou k metru sa mi Janku podarí zlomiť opäť na ramen, majú tu dokonca aj pikantný kimchi, tak si ho hneď dávam. Janka si nakoniec objednáva ryžu so zeleninou a krevetami, tak sa ani nemôže sťažovať.
Po večeri ešte máme nejaký čas, tak nejdeme na izbu, ale vystúpime o dve zastávky skôr na stanici Namba v štvrti Minami. Tá je jedným z dvoch hlavných mestských centier, je tu plno reštík a obchodov. My sme tu vystúpili hlavne kvôli tomu, že tu niekde má byť taká typická stará alej Hozenji Yokocho. Ibaže sa mi vybil mobil a netušíme kde. Odchytíme teda jedného miestneho mladíka, ktorý chytá pokémonov a ten nás tam dovedie. Čakal som od toho viac, nejaký extra rozdiel oproti iným uličkám v tom nevidím. Je tu aj malý chrám, kde sa zastavujú miestni.
Obeháme ešte pár ulíc s obchodmi a v jednom Janka kúpi ponožky. Koleno ma už bolí jak sviňa. Z metra k hotelu už seriózne krívam, tak v supermarkete ešte kupujem ľad, ktorý si na izbe na neho na pol hodinu dám. Potom už len sprcha a spať.
