5.7.2008
Prvýkrát sa budíme pri rumunskej pasovej kontrole a keď sa nám podarí opäť zaspať, prichádza moldavská. Pohraničiar nám najprv listuje v pasoch, potom ich prikladá k prenosnému počítaču Asus, čo má pri sebe a nakoniec dostávame pečiatky. O chvíľu neskôr príde kolega, ktorý sa nás po rusky pýta niečo ohľadom batožiny, ale keďže mu nerozumieme, vyťahuje papiere colnej deklarácie v angličtine, ktoré vyplňujeme a neskôr odovzdávame. Medzitým na našom vlaku prebehla výmena podvozku za ten so širším rozchodom.
Pomaly vyrážame a o 8:50 vystupujeme na hlavnej kišinevskej vlakovej stanici, ktorá je moderná a čistá.
Na stanici po druhýkrát prehrávam boj s tureckým záchodom. Pred stanicou pozeráme do mapy, čoho si všimne jedna žena, ktorá neďaleko nás sedí v aute. Lámanou angličtinou nám poradí ísť na trolejbus číslo 22 do centra na hlavnú ulicu Stefan Cel Mare. Vystupujeme pred McDonaldom, kde rovno aj raňajkujeme. K mojej radosti tu majú normálny záchod. Stretávame tu ešte jedného postaršieho Američana, ktorý ide ešte s niekoľkými ľuďmi opačnou trasou ako my. Prehodíme pár viet, zaželáme si nice trip a vyberieme sa podľa mapy smerom k hotelu Zarea. Hotel nakoniec v spleti uličiek nájdeme a u recepčnej, s účesom model 1960 platíme za dve noci 540 moldavských LEI za dvojlôžkovú izbu so spoločnou kúpeľňou a WC na chodbe.
Vybalíme sa, perieme si veci a konečne sa sprchujeme. Vyrážame do mesta. V supermarkete nás udivujú ceny cigariet a kupujeme si minerálku. Sedíme v parku pri fontáne a ja čítam sprievodcu.
Píšu, že lístky do Odessy na autobus sa dajú kúpiť aj dopredu, tak sa po hlavnej kišinevskej ulici vydávame na autobusovú stanicu.
Tá susedí s trhom, takže je tu dosť rušno. Nebyť dvoch chalanov, z ktorých nám jeden kúpil lístky, keďže teta za prepážkou po anglicky nevedela, tak neviem ako by to dopadlo, lebo pero sme pri sebe nemali. Robíme však chybu v domnení, že ôsmeho je pondelok. Zisťujeme, že lístky máme až na utorok, tak nám neostáva nič iné ako si pobyt v Kišineve neplánovane o deň predĺžiť. Pred stanicou prvýkrát ochutnávame kvas a hľadáme reštauráciu zo sprievodcu. Namiesto nej však nachádzame predajňu detského oblečenia. Zapadneme teda do najbližšej na terasu a niečo si náhodne objednávame.
Cena je nakoniec o niečo vyššia ako sme počítali a vzhľadom nato, že sa nám pobyt v hlavnom meste Moldavska predĺžil, náš plán vystačiť so 100 eurami nevychádza. Meníme ďalších 50 a vraciame sa do hotela. Po ceste v potravinách kupujeme 2 pivá v plaste.
V hoteli odpočívame, ja píšem zápis za posledných pár dní a Zuzka spí.
Pred ôsmou odchádzame na hlavnú vlakovú stanicu na internet, kde si zisťujeme ubytovanie v Odesse.
Večer pozeráme v telke Nebezpečnú Rýchlosť. Naposledy si pamätám ako Jack nastupuje do autobusu.