20.10.2018
Na dnešný deň som si naplánoval dôchodcovskú návštevu ďalšieho mesta – Florencie. Vlakom je to slabá hodinka a už aj vystupujem na krásnej modernistickej stanici z 30tych rokov – Santa Maria Novella. Popredieram sa pomedzi davy ľudí a vyberiem sa smerom do centra.
Raňajky a kávu som dnes v Pise vynechal, čo sa ukáže ako chyba. Nájdem zapadnutú kaviareň a dám teda sendvič a jedno americano. Účet 10€ ma nepoteší. Onedlho prichádzam k monumentálnej katedrále Santa Maria del Fiore, v ktorej sa snúbi gotická katedrála toskánskeho typu s renesančnou kupolou. Jej stavba sa začala už v roku 1296 ale kupola, ktorá dominuje panoráme mesta sa začala stavať až takmer o 200 rokov neskôr. Ľudí je tu požehnane, tak rýchlo pár fotiek a preč.
Nechám sa vtiahnuť uličkami a vynorím sa až pred bazilikou Santa Croce di Firenze, čo je františkánsky kostol zo 14. storočia. V neďalekej uličke sa občerstvím pizzou a chvíľu posedím v kaviarni, kde si nahrubo určím ďalší plán. Ten je veľmi jednoduchý – rieku Arno prekročím po najbližšom moste a vyšliapem si to na vyhliadku na Piazzale Michelangelo. V neďalekom obchode ešte zakúpim pár pivečiek a môžem sa pustiť do realizácie.
Po niekoľkých uličkách a krátkej ceste parkom sa už predomnou rozprestiera parádny výhľad na celé mesto. Ten si po povinných fotkách vychutnám so zlatým mokom v ruke.
Keď chmeľový produkt dôjde a začne sa pomaly blížiť večer schádzam dole a namierim si to k poslednej povinnej zastávke, ktoru je starý most (Ponte Vecchio). Solídna vyhliadka sa ukáže byť od Hotela Lungarno, ktorý ma naozaj exkluzívnu polohu.
No ale prechádzka po moste ma opäť zbaví všetkých ilúzii, predierať sa davom mi stačí každý deň pod Michalskou vežou keď idem na obed, nemusím to absolvovať ešte aj na výlete. Opustenými bočnými uličkami so zastávkou na zmrzline to doklepem až k stanici. Tu sa ešte trochu potúlam po okolí a keď usúdim, že stačilo, zakúpim lístok a sadnem na vlak “domov”.
