Petrohrad 2019 II.

Deň 4 – do Budapešti a domov

13.10.2019

V pondelok ráno sme už o 7:45 na recepcii a drzo si dáme kávu z automatu 15 minút predtým, ako oficiálne začínajú raňajky. Dotlačíme pečivo zo včera a pomedzi to zavolám Yandex Taxi na letisko. Zas prší a kvôli pár ušetreným eurám nebudeme celý deň mokrí ako retardi. O pár minút už nasadáme do Hyundai Solaris k stredoázijskej tvári a zmätený Timur Sultanovich nám urobí vyhliadkovú jazdu po Petrohrade. Pri Ermitáži začne ignorovať GPS navigáciu a stočí to na Nevský prospekt. Až za riekou Fontanka príde opäť k zmyslom a začné počúvať čo mu Yandex navigácia hovorí a onedlho tak už fičíme na juh po Moskovskom prospekte.

Po 46 minútach sme na letisku a na kontrole ma pobaví pasažier cestujúci s 43 palcovou Full HD telkou. Koženka hneď prezrádza z ktorých končín vietor fúka. Na checkine sa zbavím ruksaku a pokračujeme na pasovku, kde mal evidentne niekto zas pred periódou. Lebo vyžadovať od cestujúcich na medzinárodnom letisku, aby rozprávali po rusky a keď plynule nevedia, tak teatrálne trieskať s pasom je také dospelé. Ale veď to nič.

Let aj vďaka Homerovi a kávičke zbehne fajn a v slnečnej a horúcej Budapešti sme krátko popoludní. Na pasovke veľmi potešia automatické brány, ktoré ma tak vyvedú z miery, že som skoro vyšiel z letiska bez toho, aby som si vzal batožinu. Zvyk lietať len s príručnou sa prejavil.

V SPARe nakúpime obed a veselo si vykračujeme na Holiday parking s vedomím, že už len slabé tri hodinky a sme doma. Ako som sa však len mýlil. Po otočení kľúčika v zapaľovaní sa štartér ani len neroztočí a len cvaká. Palubovka preblikáva a vyzerá to že baterka je takmer úplne prázdna. Hneď mi padne zrak na Xiaomi nabíjačku v zapaľovači, ktorú som po prvýkrát zabudol vytiahnuť, ale tak či tak sa mi nechce veriť, že toto by bolo schopné za dva dni baterku vybiť. Potom si ešte nie som istý, či som nenechal zapnutú čítaciu lampu. Ale to už je v tejto chvíli irelevantné. Nič sa nedá robiť, pri závore volám cez interkom na správu letiska a po 5 minútach prichádza chlapík s káblami. Vidina štartu sa však ukazuje ako príliš odvážna. Ani po pár minútach na kábloch s túrovaním motor nenaskočí a nezostáva teda nič iné ako zavolať asistenčnú službu. Do pol hodiny prichádza starší pán, premeria baterku, nasadí booster a auto chytí na prvý raz.

Vďakabohu, že to bola iba baterka. Riešiť nejakú vážnejšiu poruchu v nedeľu by nebolo nič príjemné. Ja teda ešte zabehnem na terminál do bankomatu, ujovi odovzdám 18000 forintov a poďakujem a my môžeme konečne vyraziť domov.