27.6.2010
Z hotela zamierime napravo a po hlavnej ulici sa cez námestie Tbilisi moedani dostávame ku Katedrále matky božej.
Po Asatianis máme namierené na pobrežie. Cestou si v stánku kupujeme nejaké pečivá a raňajkujeme vedľa Art museum na lavičke.
Po Eras Qucha a Melikishulis Qucha sa dostávame do Parku 8. mája s jazerom, kde chvíľu oddychujeme v tieni.
Pomaly prichádzame na pobrežie a hlavnú promenádu Batumi, ktorej dominuje veľké ruské kolo.
Promenáda je momentálne v rekonštrukcii. K úzkemu asfaltovému chodníku pribudol široký chodník z drevených dosák.
Chvíľu sa zastavíme pláži a vyberieme sa smerom k majáku. Oddychujeme od tieňom palmy a pozorujeme more.
Dostávame sa do prístavu a uličkami sa vraciame nazad hotela prezliecť sa do plaviek.
Približne rovnakou cestou sa vraciame nazad na pláž.
Pôvodne sme sa chceli aj kúpať, ale voda je veľmi studená a navyše sú dosť veľké vlny. Na slnku vydržíme (resp. ja) hodinu a cez námestie pokračujeme doprava popri parku a klube veteránov.
Tu stretávame Nicolasa z Francúzska, ktorý sa nám prihovoril už včera. Videl nás už cestou do Gruzínska, keď oba naše autobusy stáli v Turecku v rovnakom motoreste. Do Gruzínska prišiel kvôli folklóru. Vraví nám, že večer je na promenáde nejaký koncert, že máme prísť. Uličkami sa vraciame do hotela vyložiť uteráky a prezliecť sa.
Vyrážame hľadať na promenádu koncert. Ideme ešte vyskúšať ruské kolo, odkiaľ je super výhľad na celé Batumi. Našťastie ide kolo celkom pomaly, máme teda dostatok času spraviť niekoľko záberov.
Pokračujeme v hľadaní, až dôjdeme k bodu, ktorý máme na mape ako najkrajnejší a stále nič. Sedíme na obrubníku a v tom zrazu ide Nicolas, tak pokračujeme v hľadaní spolu. Vedie nás jeden starší domáci, ktorý je rozčarovaný z toho, že sme Slovania a nevieme po rusky. Prechádzame okolo zaujímavých stavieb a gruzínskeho sídliska.
Ľudí začína pribúdať a je už počuť aj nejakú hudbu, takže nebudeme ďaleko. Na koncert dorazíme práve vtedy, keď skončí folklór, tak si ideme do stánku kúpiť jedlo a pivo.
Sadneme si opodiaľ do trávy a za rôznych coverov od Abby, cez Bjork až po Simply Red kecáme, až kým nás krátko pred desiatou nevyženie dážď. Presúvame sa na cestu s úmyslom chytiť nejakú maršrutku, ale nikde nič. Vedľa nás práve štartuje auto mladý párik, tak sa Zuzka pýta, nejdú smerom do centra. Najprv si myslia, že sa pýtame, kde centrum je, pretože nehovoria veľmi po anglicky. No napokon sa pochopíme, tak vravia, nech nasadáme a už sa vezieme. Po chvíli zastavujeme pri parku a snažíme sa vysvetliť, že to stačí, ale ukazujú, že máme sedieť a vodič Giorgi na moment odbieha. Vracia sa s náručou plechoviek coca-coly, čo nám doniesol. Peniaze odmieta. Vezú nás až na Tbilisi Moedani, čo máme doslova 20 metrov od hotela, ale trvajú na tom, že nás zavezú až pred vchod. Tu si spravíme spoločné foto a vymeníme si kontakty. Unavení z celého dňa onedlho zaspávame.
