Gruzínsko, Arménsko & Irán 2010

Deň 39 – Masouleh

1.8.2010

Z hotela odchádzame pred deviatou. Chvíľu strávime na námestí fotením dediny, do ktorej sa práve opierajú ranné mäkké slnečné lúče.

109PENTX_438.jpg 109PENTX_443.JPG

Po hlavnej ceste, ktorá o pár metrov konči parkoviskom pokračujeme opäť smerom k cintorínu. Prezrieme si cintorín za svetla a vyjdeme si ešte kúsok vyššie, vychutnať si znova ten krásny výhľad.

109PENTX_454.JPG

O chvíľu spoza chrbta počujeme pomalé kroky a slabé zvonenie zvončekov. Je to niekoľko kráv , ktoré spolu s „pastierom“ schádzajú dole do dediny. Nechce sa nám zdvihnúť sa, tak si otvárame keksy a dávame si malé raňajky.

109PENTX_458.JPG 109PENTX_465.JPG 109PENTX_467.JPG 109PENTX_470.JPG 109PENTX_472.JPG

O chvíľu sme svedkami vtipnej príhody. Jedna z kráv, ktoré sme videli pred niekoľkými minútami schádzať dole sa vracia. Sama. Prejde tak minúta a zjaví sa pastier, nasledujúc ju rýchlym krokom a čosi si nervózne hovoriac popod fúzy. Dojedli sme, tak sa konečne vyberáme preskúmať kaskády domov. Prechádzame okolo niekoľkých stánkov s rôznymi dobrotami a o čosi vyššie sa pristavíme pri zajacoch, ktoré tu deti naháňajú.

110PENTX_11.JPG 110PENTX_15.JPG 110PENTX_24.JPG

Onedlho okolo nás prechádza skupina asi štyridsiatich mladých dievčat s bielymi šiltami, ktoré sú tu pravdepodobne na nejakej exkurzii. To súdim podľa toho, že na šiltoch majú logo červeného polmesiaca a nejaké zdravotné výrazy. Sme pre nich asi mierna atrakcia, keďže nás neustále okukujú.

110PENTX_29.JPG 110PENTX_31.JPG 110PENTX_33.jpg

Prechádzame sa popri domoch, ktoré ani v najmenšom nepripomínajú, tak ako prostredie, Irán. O chvíľu sme na akomsi pomyselnom námestí. To tvorí strecha jedného z domov pod nami. Okolo sú ďalšie stánky so všetkým možným a hneď vedľa je ulička, v ktorej začína akýsi skromný bazaar. Skôr ide o uličku s obchodíkmi so suvenírmi a občerstvením.

110PENTX_39.JPG 110PENTX_47.JPG 110PENTX_50.JPG 110PENTX_53.JPG 110PENTX_58.JPG

V potravinách si Zuzka kupuje obrovský melón, tak sa s týmto nákladom vraciame na izbu, ktorá je pár „poschodí“ pod nami. Zuzka sa na izbe zostáva venovať melónu, a keďže ja melónom moc neholdujem ,vyberám sa poprechádzať sa dedinou. Znova sa prejdem dookola a spravím zopár záberov.

110PENTX_66.JPG 110PENTX_68.JPG 110PENTX_70.jpg 110PENTX_76.JPG 110PENTX_79.JPG

Vraciam sa po Zuzku a ideme sa naobedovať. Pred hotelom je malá reštaurácia, tak skončíme rovno v nej. Opäť máme chuť na ryžu a k nej si dávame chello kebab.

110PENTX_95.JPG 110PENTX_96.JPG

Posilnení obedom sa znova ponárame do spleti poschodí a striech. Ocitáme sa v uličke so suvenírmi, čo znamená zdržanie. Zuzka si prezerá veci v obchodoch a keď ma už nebaví čakať idem po ňu. Nakoniec skončím s dvoma náramkami ja.

110PENTX_98.JPG

Prechádzame na druhý koniec dediny, kde je na svahu reštaurácia s posedeniami. Obsadíme si jedno takého pekné drevené posedenie a u obsluhy si objednávame vodnú fajku a čaj.

110PENTX_113.JPG

Siestujeme takto skoro dve hodiny, až pokým sa čaj a tabak neminú. Neďaleko od nás na konci dediny je vodopád, ktorý sa rozhodneme poctiť našou návštevou. Okolo vodopádu piknikuje niekoľko ľudí, dojem však kazia odpadky, ktoré sú naokolo.

110PENTX_128.JPG 110PENTX_131.JPG 110PENTX_132.JPG 110PENTX_138.JPG 110PENTX_145.JPG 110PENTX_148.JPG 110PENTX_150.JPG

Okolo nás prechádza rodinka s malou Iránkou, ktorá hneď vidí, že sme turisti a stále nám kýva a neúnavne kričí hello, až pokým ju nie je počuť. Začína sa zvečerievať, tak sa pomaly vraciame nazad do hotela. Pred hotelom nás na parkovisku najprv zastavia dvaja cyklisti, ktorí sa so mnou chcú odfotiť a o pár sekúnd Zuzku otec s malou dcérou, ktorá sa učí po anglicky a chcela by prehodiť zopár viet. Zrazu počujeme známy hlas. Z neďalekého auta na nás znovu kričí neúnavná malá slečna.

110PENTX_161.JPG 110PENTX_163.JPG

Vraciame sa oddýchnuť si do hotela a neskôr znovu navštevujeme rovnakú reštauráciu ako na obed a dávame si skvelú rybu.

110PENTX_166.JPG