Gruzínsko, Arménsko & Irán 2010

Deň 38 – Teherán a cesta do Masouleh

31.7.2010

Keďže nám pomaly dochádzajú riály a nechceme strácať čas hľadaním zmenárne v Masuleh a Ramsare, idem ráno na Imam Khomeni do banky zameniť 150 EUR, ktoré by nám mali vydržať až kým piateho opustíme Irán. V banke si opäť posedím niekoľko desiatok minút a nakoniec dostanem peniaze v 20 000 bankovkách (1 bankovka = 1,5€).

109PENTX_384.JPG

Pomaly sa pobalíme a po jedenástej opúšťame hostel. Z imam Khomeni sa metrom vezieme na Azadi, odkiaľ pokračujeme taxíkom na terminál. Prichádzame okolo 12:40, pracovníci zo spoločnosti, u ktorej máme zakúpený lístok nás hneď ťahajú do autobusu čo odchádza o jednej. Ukazujeme im, že lístky máme až na druhú, že to je jedno. Lepšie pre nás, máme hodinu k dobru. Cesta do Rashtu trvá iba 4 hodiny a vedie zaujímavou krajinou. Prechádzame okolo elektrárne a hneď ako sa dostaneme cez pohorie Albroz krajina za oknami sa zmení z nehostinnej púšte na krajinu so zelenými lúkami.

109PENTX_394.jpg 109PENTX_405.jpg 109PENTX_407.jpg 109PENTX_410.jpg 109PENTX_413.jpg 109PENTX_417.JPG

V Rashte vystupujme hneď vedľa terminálu, kde si nás odchytí jeden taxikár a začne nám ponúkať cestu do Masuleh za 200 000 rialov, čo je však nehorázne veľa. Skúšame zjednávať, ale pod 160 000 nechce ísť, tak ho odmietame a ideme preč. Občerstvíme sa na stanici a na ulici sa pýtame náhodne okolo prechádzajúceho taxikára na cenu. 120 000 je ok, tak nastupujeme a vezieme sa do 70 kilometrov vzdialeného Masuleh.

109PENTX_418.JPG

Hľadáme hotel Monfared, každý nám však ukazuje na hotel Masuleh, my si však stále trváme na svojom. Tretí človek, ktorého sa pýtame na hote však vie po anglicky a vysvetlí nám, že hotel masuleh bol predtým monfared. Záhada vyriešená a na recepcií si pýtame lacnú izbu. Za 140 000 máme asi zatiaľ najlepšie ubytovanie aké sme v Iráne mali, na izbe je chladnička, televízor, ventilátor a máme dokonca vlastnú kúpeľňu s wc. Už sme 9 hodín nejedli, tak ideme hneď do dediny nájsť nejakú reštauráciu. Zamierime do jednej, na kopci v strede dediny a dávame si domáci chlieb s nejakou omáčkou.

109PENTX_424.JPG

Bolo to to jediné, čo mali, nemali sme na výber. Našťastie to chutí výborne. Rozmýšľame kam sa ešte skočíme pozrieť, o chvíľu bude tma. Nakoniec ideme na kopec, kde je cintorín a je odtiaľ dobrý výhľad na dedinu. Pozrieme si cintorín a vystúpame ešte vyššie, odkiaľ si spravím zopár fotiek.

109PENTX_425.JPG 109PENTX_427.jpg 109PENTX_429.jpg

Chvíľu si posedíme a vraciame sa do hotela.