31.7.2010
Keďže nám pomaly dochádzajú riály a nechceme strácať čas hľadaním zmenárne v Masuleh a Ramsare, idem ráno na Imam Khomeni do banky zameniť 150 EUR, ktoré by nám mali vydržať až kým piateho opustíme Irán. V banke si opäť posedím niekoľko desiatok minút a nakoniec dostanem peniaze v 20 000 bankovkách (1 bankovka = 1,5€).
Pomaly sa pobalíme a po jedenástej opúšťame hostel. Z imam Khomeni sa metrom vezieme na Azadi, odkiaľ pokračujeme taxíkom na terminál. Prichádzame okolo 12:40, pracovníci zo spoločnosti, u ktorej máme zakúpený lístok nás hneď ťahajú do autobusu čo odchádza o jednej. Ukazujeme im, že lístky máme až na druhú, že to je jedno. Lepšie pre nás, máme hodinu k dobru. Cesta do Rashtu trvá iba 4 hodiny a vedie zaujímavou krajinou. Prechádzame okolo elektrárne a hneď ako sa dostaneme cez pohorie Albroz krajina za oknami sa zmení z nehostinnej púšte na krajinu so zelenými lúkami.
V Rashte vystupujme hneď vedľa terminálu, kde si nás odchytí jeden taxikár a začne nám ponúkať cestu do Masuleh za 200 000 rialov, čo je však nehorázne veľa. Skúšame zjednávať, ale pod 160 000 nechce ísť, tak ho odmietame a ideme preč. Občerstvíme sa na stanici a na ulici sa pýtame náhodne okolo prechádzajúceho taxikára na cenu. 120 000 je ok, tak nastupujeme a vezieme sa do 70 kilometrov vzdialeného Masuleh.
Hľadáme hotel Monfared, každý nám však ukazuje na hotel Masuleh, my si však stále trváme na svojom. Tretí človek, ktorého sa pýtame na hote však vie po anglicky a vysvetlí nám, že hotel masuleh bol predtým monfared. Záhada vyriešená a na recepcií si pýtame lacnú izbu. Za 140 000 máme asi zatiaľ najlepšie ubytovanie aké sme v Iráne mali, na izbe je chladnička, televízor, ventilátor a máme dokonca vlastnú kúpeľňu s wc. Už sme 9 hodín nejedli, tak ideme hneď do dediny nájsť nejakú reštauráciu. Zamierime do jednej, na kopci v strede dediny a dávame si domáci chlieb s nejakou omáčkou.
Bolo to to jediné, čo mali, nemali sme na výber. Našťastie to chutí výborne. Rozmýšľame kam sa ešte skočíme pozrieť, o chvíľu bude tma. Nakoniec ideme na kopec, kde je cintorín a je odtiaľ dobrý výhľad na dedinu. Pozrieme si cintorín a vystúpame ešte vyššie, odkiaľ si spravím zopár fotiek.
Chvíľu si posedíme a vraciame sa do hotela.