30.7.2010
Dnes síce vstávame už o ôsmej, ale nejak sa motáme a vypadnúť sa nám podarí až okolo jedenástej. Metrom sa vezieme na Taleghani, kde si robím zopár záberov a nikomu to nevadí. Väčšinou s tým býva problém a prekvapujúco tu, v Iráne, na stanici metra pod bývalou americkou ambasádou nič nenamietajú ani traja vojaci čo stoja pár metrov od nás.
Vychádzame na povrch a pozeráme si maľby na múre. Pomaly prejdeme okolo celého bloku, zastavíme sa nachvíľu v parku a o nejaký čas neskôr sme opäť tam, kde sem vyšli z metra.
Vyberáme sa smerom k Teheránskej univerzite, ktorá nie je zrovna blízko. Prechádzame okolo výškových budov bánk a zrazu sa pred nami zjaví logo Škody.
Keďže je piatok, prechádzame takmer prázdnym mestom, až sa dostávame k mešite. Tu sa začínajú už pomaly kumulovať ľudia a bezpečnostné zložky.
Dnes sa niečo koná v areáli univerzity a končí to práve vo chvíli, keď prechádzame okolo. Prázdne ulice zrazu zaplaví množstvo ľudí, tak si v tom zhone sadneme na zastávku a počkáme, kým sa to trochu preriedi. Ľudia sa pomaly pominú, ulicou znova začnú prúdiť autá a otvárajú sa obchody. Chvíľu sa zastavíme na nadchode na námestí Enghelab a pozorujeme ruch. Do toho zrazu z kanála vykukne potkan a začne hľadať nejaké jedlo, tak ho chvíľu sledujeme. Každú chvíľu však musí zaliezť nazad, lebo ho stále vyrušujú nejakí ľudia, ktorí sú leniví prejsť na druhú stranu cesty po nadchode.
Z námestia nám to trvá skoro hodinu na zastávku metra Azadi, ktorú poznáme už zo včera.
Vezieme sa na konečnú modrej linky, kde prestupujeme na linku 4, kde premáva dvojposchodový vlak do západného okraja mesta. Pôvodne sme chceli vystúpiť pri štadióne Azadi, ktorý je jedným z najväčších v Ázií, ale vlak na tejto zastávke vôbec nestál. Vystupujeme teda o zastávku ďalej, chvíľu sa po jej okolí pomotáme, občerstvíme sa v stánku.
Nič tu dokopy nie je, tak sa vezieme nazad, a ani teraz pri štadióne vlak nestojí. Vraciame sa na izbu.
Za tmy ideme skúsiť šťastie a najesť sa. V potravinách pri hoteli si kupujeme jogurt so šalotkou a ideme ešte skúsiť, či je otvorená pekáreň na námestí. Bohužiaľ nie je, rovnako ako ani žiaden fastfood a kukuricu už na ulici tiež nerobia. V stánku s novinami si teda kúpime aspoň 3 balenia čipsov a večeriame ich s jogurtom.
